Ako sa deti spriatelili s medveďmi

Ďaleko bolo krásne mesto. Bolo tam toľko domčekov, že museli stáť veľmi blízko pri sebe. Jeden vedľa druhého. Žilo tam veľa ľudí, ale najviac detí. V každej rodine ich bolo niekoľko. Väčšina z nich sa navzájom poznala. Navštevovali sa, hrali sa spolu, chodili na výlety, do školy. V tomto meste bolo dokonca krásne detské ihrisko. Deti sa oň veľmi dobre starali. Každý večer, keď sa vrátili domov, ho upratali.

Jedného rána deti pribehli na ihrisko a boli ohromené. Všade, kam sa pozreli, boli odpadky, všade bol rozsypaný piesok, domček na strome bol rozbitý a deky v ňom špinavé. Deti stáli pred ihriskom a neveriacky krútili hlavami. Nechápali, čo sa tu v tú noc stalo. Ale museli to zistiť. Najprv všetko vyčistili a opravili. Potom sa dohodli, že budú v noci strážiť.

Prvú noc mali byť na stráži dvaja najodvážnejší chlapci v meste. Mirek a Radek. Boli najlepšími priateľmi a boli odhodlaní strážiť a brániť ihrisko. Chlapci boli dobre vybavení. Obliekli si tmavé oblečenie, na hlavy si dali čelenky s baterkami, ukryli sa v kríkoch najbližšie k ihrisku a čakali. Čoskoro sa zotmelo. Chlapci sa však vôbec nebáli. Chceli zistiť, kto ničí ich ihrisko. Radek zrazu počul kroky. Obaja chlapci vedeli, že niekto prichádza, ale nevedeli kto. Zapli baterky a posvietili si na neznámych návštevníkov. Vo svetle sa pred nimi objavila medvedia rodinka. Keď uvideli Mirka a Radka s baterkami na čele, postavili sa na zadné nohy a začali hlasno vrčať. Chlapci boli prekvapení. Očakávali niekoho, ale určite nie medvede. Mirek však zostal pokojný. Pomaly sa k nim priblížil, aby ukázal, že im nechce ublížiť. „To ste vy, čo ste vyhodili odpadky z našich košov? Si hladný, však? Hľadali ste jedlo?“ Mirek sa opatrne spýtal. Medvede boli v strehu. Prestali revať a postavili sa na všetky štyri. Rozhliadli sa a zistili, že im naozaj nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Pozreli sa na chlapcov a súhlasne prikývli. Ukázali na neďaleký les. Keď sa na to Mirek a Radek pozreli z diaľky, pochopili, prečo medvede prichádzajú do ich mesta a hľadajú potravu. Les už z diaľky vyzeral škaredo. Boli tam polámané konáre, zničené stromy a kríky a potok, z ktorého pili, bol pokrytý kameňmi. Niet divu, že medvede nemohli nájsť nič na jedenie.

Mirek prišiel s návrhom. Zajtra ráno pôjdeme všetci do lesa a vyčistíme a opravíme všetko, čo sa dá. Verím, že nám pomôžu aj niektorí dospelí. Potom sa vám tam bude dobre žiť a nebudete nám ničiť ihrisko.“ A ako povedal, tak aj urobil. Na druhý deň sa celé mesto pustilo do opravy lesa. Práca išla dobre. A keď bolo všetko hotové, medvede im na znak vďaky priniesli maliny. Medzi ľuďmi a medveďmi tak vzniklo nezvyčajné kamarátstvo. Deti dodnes chodia za medveďmi do lesa a hrajú sa s ich mláďatami.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *