Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Continue reading →
Existuje mesto, v ktorom jazdí obrovské množstvo vlakov. Také obrovské, že sa koľaje nachádzajú po celom meste. Vlaky tam jazdia krížom krážom. Cez hory a kopce, cez údolia a okolo lúk. Rozvážajú náklady, prevážajú ľudí a riadia celú mestskú dopravu. Každý vlak presne vie, kam má ísť a o koľkej hodine. Nikdy sa žiadny nemešká. Vždy tomu ale tak nebolo.
Continue reading →
Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Continue reading →
V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Continue reading →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Continue reading →S príchodom jari sa v prírode dejú veľké veci. Prebúdzajú sa kvety, stromy sa začnú zelenať a medzi zvieratkami sa rodia mláďatá. Jedno také zvieracie mláďa sa narodilo aj v našej zoo. Na svet prišiel malý hrošík. Bola to veľká udalosť a všetky zvieratá v zoologickej záhrade mali ohromnú radosť. Aj ošetrovatelia sa z toho tešili.
Continue reading →Keď príde noc, na nebi sa ukáže polmesiac a okolo neho začnú preblikovať hviezdičky. Niektoré svietia viac, iné menej. Všetky ale krásne zdobia čiernu oblohu. Keď sa poriadne zadívaš na mesiac, môžeš zahliadnuť, ako na ňom niekto sedí. Je to škriatok Driemko. Vysedáva si na mesiaci a nožičkami si hojdá vo vzduchu. Jeho nebesky strieborný kabátik sa na čiernej oblohe krásne leskne a trblietavé vlásky vejú vo vetre.
Continue reading →V ďalekej divočine žila rodina levov. Mamička levica, otec lev a dve levíčatá. Boli to chlapci. Každý bol úplne iný, aj keď sa obaja narodili v ten istý deň. Jedno levíča bolo hravé, divoké a snažilo sa všetko naučiť. Stále sa držalo svojej mamy a pozorovalo ju, ako loví, ako ich stráži a aká je odvážna. To druhé levíča bolo neuveriteľne lenivé. Len spalo, váľalo sa a čakalo, až mu mama levica prinesie niečo na jedenie.
Continue reading →Orlík bolo malé vyhliadkové lietadlo. Lietalo si krížom krážom po oblohe. Robilo premety, točilo sa do všetkých strán a ukazovalo tie najlepšie kaskadérske kúsky. Bolo celé žlté ako slniečko a na jeho krídlach sa pýšil krásne namaľovaný orol. Preto sa mu hovorilo Orlík.
Continue reading →Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Continue reading →