Keď príde jar, lúky sa začnú farbiť všetkými farbami. Tráva je vtedy najzelenšia, ako len môže byť, a medzi ňou sa objavujú krásne pestrofarebné kvety. Niektoré vzorne stoja ako stožiar, iné sa otáčajú za slniečkom a ďalšie sú mierne ohnuté a visia ako zvončeky. Keď sa poriadne zadívaš do vnútra tých kvetov, uvidíš, ako medzi nimi poskakuje maličká víla.
Čítať ďalej →
Večer, keď už všetci spia, vylietajú zo svojich úkrytov malé víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú škáročku a vkĺznu pod vankúš.
Čítať ďalej →
Žofinka bola rozkošné dievčatko, ktoré bývalo v neďalekej dedine. Vlásky mala svetlé ako slniečko a oči hnedé ako gaštany. Najradšej nosila kvetované šaty. Milovala kvety všetkého druhu. Aj preto chodila každý deň veľmi rada na lúku.
Čítať ďalej →
Rovnako ako medzi nami ľuďmi je dôležité, aby sme spolu hovorili, je to veľmi dôležité aj medzi zvieratami. A tak ako ľudia majú mnoho druhov rečí, má aj každý druh zvierat svoj spôsob dorozumievania. Psíky štekajú, vrčia a kňučia. Mačičky mňaukajú a pradú.
Čítať ďalej →Ďaleko za lesom úplne na samote stojí drevená maľovaná chalúpka. Má červenú strechu, v oknách má krásne farebné záclonky a na parapetoch plno pestrofarebných kvetín. V tej chalúpke žije babička Agáta. Kúzelná starenka s láskavým úsmevom.
Čítať ďalej →Za lesíkom a obrovskou lúkou stojí škôlka. Chodia tam deti z celého mesta. Hrajú sa tam, učia sa v nej nové veci, odpočívajú. Majú to tam veľmi rady. Každý deň je v tejto škôlke zaujímavý. Dnes je však obzvlášť špeciálny. Dnes je totiž deň, keď má do škôlky prísť neobyčajný list. Až zo samotného neba. Dnes má prísť list od slniečka.
Čítať ďalej →Za desiatimi horami a deviatimi údoliami je zem plná riek, potôčikov a jazier. Voda tu tečie zo skál, tvorí vodopády, prúdi medzi lesmi a veľkými kameňmi a niekde len tak stojí a vyústi do krásnych pokojných jazier. V týchto vodách žijú nádherné a zvláštne tvory. Vodné draky. Niektoré sú menšie a radi sa brodia v potôčikoch, iné sú zase veľké a majú svoje príbytky v jazerách.
Čítať ďalej →Nad veľkým zeleným údolím bolo jedno jarné kráľovstvo. Celý rok tam rástli kvety, nad hradbami sa pýšila dúha a na kráľovských záhradách kvitli stromy. O tomto jarnom kráľovstve sa hovorilo široko ďaleko. Každý, kto išiel okolo, chcel vidieť tie farby, ktorými bolo kráľovstvo známe. Stromy, kvety a dúha. To všetko rozžiarovalo kráľovstvo čarokrásnymi farbami.
Čítať ďalej →V kúzelnej škôlke sa niekedy diali neuveriteľné veci. Bola to škôlka neobyčajná. S každým ročným obdobím prišli nové kúzla. Práve teraz bola jar. Všetko rozkvitalo, a tak aj v škôlke všetky semienka, čo deti zasadili, začali klíčiť. Papierové motýliky trepotali krídlami a lienky vyrobené z látky si liezli medzi malými kvetináčmi. Celá škôlka rozkvitla a ožila.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, proste veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej nebesky modrých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →