Pri veľkom jazere na úplnej samote stála krásna chalúpka, ktorá bola iná ako ostatné. Každá jej stena bola pomaľovaná krásnymi obrazy v úplne nezvyčajných farbách.
Čítať ďalej →Maliarka Ľubinka
Monika P.
Matej a jeho verný priateľ Baryk
V jednej peknej dedinke jazdí školský autobus. Je farebný a šoféruje ho veselý vodič. Keď ide, vyzerá to, akoby sa celý triasol. To preto, že vezie všetky deti z celej dediny. Tie si stále štebotajú a smejú sa a neusedia na jednom mieste, ale vodičovi to nevadí.
Čítať ďalej →O studni želaní a odpovedí
Ďaleko za mestom, až tam, kde neboli žiadne domy ani budovy, stála studňa. Bola veľmi hlboká. Voda v nej bola krásne čistá. Na okraji tej studne viselo vedro. Dalo sa spustiť dolu a každý, kto chcel, si mohol nabrať vodu a napiť sa. Nebola to však obyčajná voda. Ani studňa nebola obyčajná. Bola to studňa prianí a odpovedí.
Čítať ďalej →Kapitán Bruno
Existuje ostrov, kam nemôžeš dôjsť autom, vlakom, ani lietadlom. Jedine tam priplávať loďou. Na okraji tohto ostrova je prístav, kde ich kotví hneď niekoľko. Všetky vyzerajú nádherne. Majú krásne vlajky a farebné plachty.
Čítať ďalej →Kubíkovo dobrodružství
Ďaleko v horách stála menšia chalúpka. V nej žili dedko s babkou. Každé prázdniny za nimi jazdil ich milovaný vnúčik Jakub. Mal to tam veľmi rád, pretože to miesto pre neho bolo čarovné. Žiadny deň v tejto chalúpke nebol len taký obyčajný.
Čítať ďalej →Lenivá Moly
V zelenom údolí stála malá budova. Bol to malý domček s bielymi oknami a balkónom plným kvetov. Žila v ňom Moly. Bolo to dobré, ale veľmi lenivé dievča. Jej kučeravé vlasy boli vždy zamotané, pretože bola príliš lenivá na to, aby ich učesala. Líca mala špinavé, pretože sa jej nechcelo umývať. Nikdy si neupratala svoju malú izbičku. Nikdy svojej mame s ničím nepomáhala. Jednoducho sa jej nechcelo. Bola príliš lenivá.
Čítať ďalej →Výnimočná upratovačka
Ďaleko odtiaľto bola rozprávková dedina. Deti, ktoré v nej žili, chodili do čarovnej školy. Mala biele steny a na vrchu ju zdobila červená strecha. Keď svietilo slnko, lúče prenikali do tried cez hnedé drevené okná, a hoci vyzerala ako každá iná škola, deti do nej chodili veľmi rady. Vedeli, čo ju robí čarovnou.
Čítať ďalej →O snežnom mužovi
V ďalekej krajine, kde je sneh po celý rok a v tých najvyšších horách, sa odohral príbeh, ktorý ti chcem porozprávať. Stalo sa to už dávno. Existuje hora, ktorá je najvyššia na svete. Ľudia tam nechodia. Sú tam hromady snehu a niekedy sa tam spustí lavína. To znamená, že sa niekde uvoľní časť snehu a zrazu sa celý spustí z hory dole. Aj keď na hore nežili žiadni ľudia, predsa len tam bol nejaký život. Žil tam snežný muž.
Čítať ďalej →Mláďatá orlov
Ďaleko vo vysokých skalách sú miesta, kde sú orlie hniezda. Sú veľmi vysoko a zo zeme ich nie je vidieť. Iba ak sa pod tú skalu postavíš, môžeš občas vidieť, ako odniekiaľ vyletí orlia mama alebo otec.
Čítať ďalej →Kamaráti z čierneho lesa
Za ľadovou horou a čiernymi lesmi je malé kráľovstvo. Žije v ňom múdry kráľ, ktorý má dve roztomilé a neposedné deti. Dievčatko sa volá Rozárka. Má krásne hnedé oči ako gaštany a dlhé vlásky čierne ako havran. Jej líčka sú červené a sukňu má večne zablatenú. Chlapec sa volá Janko. Hnedé vlasy mu stoja na hlave ako špendlíky a na tvári mu vidíme len úsmev. Otecko pán kráľ ich má veľmi rád. Ale pretože deti sú divoké a neposedné, často s nimi zažíva veľa dobrodružstiev. Dnes už vie, že sa o ne nemusí báť. Majú kamarátov, ktorí ich chránia a pomáhajú im. Ako to vie?
Čítať ďalej →