Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno stál v našom malom meste zvláštny domček. Vyzeral inak ako ostatné. Mal vanilkovú farbu a namiesto strechy mal veľkú čerešňu. Celý dom vyzeral ako jeden veľký muffin. Každý deň sa z jeho okien šírila krásna vôňa, ktorá sa pomaly rozliehala po celom meste. Bola to vôňa rôznych lahôdok a chutných pochúťok. V tom domčeku totižto varili kmotričky kuchárky.
Čítať ďalej →
Vysoko v horách stála krásna drevená chalúpka. Takmer ju nebolo vidieť, pretože bola ukrytá za najväčšími stromami. Žila v nej stará mama Raduška. Ale nebola tam často sama. Jej vnučka Marienka za ňou chodila takmer stále. Prázdniny u babky mala rada, a tak tam bola častejšie ako doma. Vlastne tam takmer žila. Marienka bolo roztomilé dievčatko s kučeravými vlasmi. Bola odvážna a zvedavá a chcela všetko vedieť a všetko vyskúšať. Každý deň u babky Radušky zažívala nejaké dobrodružstvo.
Čítať ďalej →
Bola raz jedna malá dedinka. Stálo v nej niekoľko domčekov. Boli blízko seba a tak v tej dedinke každý poznal každého. Všetci boli dobrí susedia a kamaráti, ale najlepšími kamarátmi boli dve deti.
Čítať ďalej →
Keď príde jeseň, vonku začne padať lístie. Ale nielen listy. Často padajú aj dažďové kvapky. Za oknami mrholí. Začína byť chladno. Na oblohe sa zbierajú tmavé mraky a potom nám padajú na zem vodopády kvapiek ktoré polievajú našu zeminu. Na také počasie sa radšej pozeráme len z okna. Kvapiek, ktoré padajú z mrakov, je priveľa. Ja poznám príbeh o jednej kvapke, ktorá bola iná. Vyzerala ako ostatné, ale nesprávala sa tak.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bol jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem tam nejaká muchotrávka. Pravidelne každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi maličká. Keď išiel okolo nej nejaký dospelý, videl len malé svetielko na pni. Ale nespoznal, že by to bola víla.
Čítať ďalej →
Za niekoľkými kopcami a niekoľkými údoliami stála malá dedinka. Na okraji dediny, neďaleko lesa, stál malý domček. V ňom žila Viki so svojimi rodičmi. Bolo to malé dievčatko plné energie. Milovala šport a najradšej behala. Každý deň behala v lese. Skákala cez konáriky a malé potôčiky, vyhýbala sa konárom a vždy vybehla za les na krásnu čistinku. Tam si sadla do trávy a kochala sa výhľadom na celú dedinu. Milovala to tam. Bolo to jej také obľúbené miesto. Bolo tam ticho a nedalo sa tam ľahko dobehnúť. A to sa jej veľmi páčilo.
Čítať ďalej →
Ďaleko nad nebom až skoro vo vesmíre stojí krásny dom. Je postavený na jednej planéte. Nie je to ale len taký obyčajný dom. Vyzerá, ako keby bol z pary. Neprestajne sa tak akosi jemne vlní. Je to čarovná továreň.
Čítať ďalej →
Existujú vtáky, ktoré majú radi zimu. Prilietavajú vždy keď nasneží. Vôbec ich sneh nechladí. Už si ich určite videl. Sú to vrany. Raz v zime prileteli aj do našej dediny.
Čítať ďalej →
September je mesiac v jeseni. Je to obdobie, kedy začína viac fúkať vietor, býva chladnejšie a dozrieva rôzne ovocie. Napríklad jabĺčka. V tomto období sú tak akurát na zahryznutie. Budem ti rozprávať o jednej záhrade, kde bolo niekoľko jabloní. Boli krásne, ich vetvy sa rozrastali do všetkých strán a práve na jeseň na nich nebolo voľné miesto. Na každej vetvičke bolo niekoľko jabĺčok. Všetky jablká vyzerali šťavnato a chutne. V tej záhrade bola ale jedna jabloň iná ako ostatné. Vyzerala rovnako ako každá iná, ale jej jabĺčka mali čarovnú moc.
Čítať ďalej →