Monika P.

Kedysi dávno. Za deviatimi riekami a deviatimi horami stálo jedno kráľovstvo. V ňom žil múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu mali dve dcéry. Obe princezné boli veľmi krásne a šikovné. Obe mali dlhé vlasy, ktoré sa krásne vlnili. Vždy nosili krásne šaty. Na každého sa usmievali a boli veľmi priateľské a milé. Radi chodili do záhrady, spievali a tancovali medzi stromami a kvetmi. Boli v tom veľmi dobrí. Keď tancovali, vyzeralo to, že sa nedotýkajú zeme. Všetko robili s radosťou a úplnou ľahkosťou.

Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký. Do jeho obrovského kufra by sa nezmestilo ani 10 dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že jej koniec nebolo zo zeme vidieť. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko elfov.

Ďaleko za našou dedinou sa nachádzala dostihová dráha. Každý rok sa tam konali automobilové preteky. Boli tam jedny z najlepších pretekárskych áut, aké ste kedy videli. Ich rýchlosť bola neuveriteľná. Vždy sa tam prišlo pozrieť veľa ľudí. Všetci sledujú a povzbudzujú svojich favoritov. V blízkosti pretekárskej dráhy sa nachádzali aj iné ako pretekárske vozidlá. Stálo tam menšie hasičské auto a sanitka. Hasičské auto však malo príliš veľkú smolu.

Na okraji našej ulice bola materská škola. Chodili tam deti z celého mesta. Materská škola vyzerala ako malé slniečko. Bola celá žltá. Mal modrú strechu ako obloha. V záhrade okolo nej boli kvety, vždy pokosená mäkká tráva a najlepšie drevené pieskovisko a preliezačky. Deti tam učili dve učiteľky.

Uprostred najhlbšej noci, keď je najväčšia tma, cestuje svetom vlak. Je veľký, ale taký tichý, že ho takmer nepočuť. Jeho svetlá sú tlmené ako malé hviezdičky. A keď prechádza okolo vášho domu, počujete jemné cinkanie zvončekov a cítite jemný vánok. Žiadny dospelý ho nikdy nevidel ani nepočul. Dokonca ani veľa detí o tom nevie. Vidieť a počuť ho môžu len tí, ktorí v neho veria. Každý večer vychádza tento malý vláčik z rozprávkovej krajiny kúziel. Je to vlak splnených želaní. Cestuje po celom svete. Pohybuje sa pomalým tempom, aby tí, ktorí ho uvidia, mohli naskočiť a splniť si svoje sny, svoje najväčšie želania.

Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil tam múdry kráľ a jeho kráľovná. Ich dcéra tam žila s nimi. Krásna princezná menom Alžbeta. Ale ona nebola obyčajná princezná. Bola iná.

Príbeh, ktorý vám teraz poviem, sa stal už dávno. Je o malom dievčatku, ktoré zistilo, že priateľstvo je jednou z najdôležitejších vecí na svete. A že si nájdete priateľov tam, kde to najmenej čakáte.

Keď sa začala jar, rôzne zvieratá sa začali prebúdzať zo zimného spánku. Jedným z nich bol veľký medveď Brumla. Celú zimu prespal vo svojom ukrytom brlohu. Ale keď sa zima skončila, vyšiel von, pretiahol sa a hľadal niečo na jedenie. Má obrovskú chuť na med. Ale nevedel, čo bude musieť urobiť, aby si to užil.

Okolo malého rozprávkového mestečka viedla cesta. Boli na ňom veľké aj malé autá. Niektoré nákladné autá rozvážali tovar a iné menšie autá vozili ľudí do práce. V tomto rozprávkovom meste boli ľudia a autá priatelia. Pomáhali si navzájom. Autá odvážali ľudí tam, kam potrebovali, a ľudia sa o autá dobre starali. Umývali ich, plnili benzínom, opravovali. Na oplátku sa autá snažili jazdiť podľa pravidiel. Bolo to najpokojnejšie mesto. Kým do mesta neprišiel Burlivák.

Kedysi dávno bol v našom malom mestečku veľmi zvláštny dom. Vyzeral inak ako ostatné. Mal vanilkovú farbu a namiesto strechy mal veľkú čerešňu. Celý dom vyzeral ako jeden veľký muffin. Každý deň sa z jeho okien šírila nádherná vôňa, ktorá sa pomaly šírila po celom meste. Bola to vôňa rôznych lahôdok a chutných pochúťok. V tom dome varil krstné mamy.