V dubovom lese býva niekoľko zvieratiek. Líšky tam majú svoje nory, ježkovia svoje peliešky v lístí a veveričky domčeky na stromoch. Všetky zvieratá tam žijú pekne spolu. Je to taká zvieracia dubová dedina. Starostkou v tejto lesnej dedine je sova. Najmúdrejšie zviera v lese. Dohliada z výšky na to, aby sa zvieratká mali dobre a aby sa nič zlé nestalo.
Raz sa sova rozletela nad stromami a po celom okolí oznamovala: „Dnes sa vyhlasuje súťaž o najlepšie upratanú ulicu.“ Všetky zvieratká pozorne počúvali. Potom sa pozrela na svoje uličky pred domčekmi a zistila, že sú naozaj znečistené. Po zime zostalo všade veľa kamienkov, ihličia a šišiek. A pretože sova nechcela, aby sa niekto o ten neporiadok zranil, a priala si, aby to v dubovom lese vyzeralo pekne, vyhlásila súťaž.
Všetky zvieratká sa hneď dali do práce. Vzali si svoje metly a začali všetko zametať. Práca im išla krásne od ruky. Niektoré zvieratká si dokonca pri tom spievali. Mali radosť, ako pekne to začína v ich dedine vyzerať. Boli ale aj zvedavé, akú cenu sova pre víťaza má. Všetko išlo ako po masle, keď tu zrazu sa medzi zvieratká prikradli nezbedné lasičky. Aj ony chceli získať odmenu a veľmi chceli vyhrať celú súťaž. Ale na rozdiel od všetkých ostatných zvieratiek chceli podvádzať. A tak to aj urobili.
Medzitým čo všetci svoj zametený neporiadok poctivo odvážali na skládku za lesom, nezbedné lasičky všetko, čo pozametali, hádzali do čerstvo vyhrabaných krtích dier. A pretože nikam nič neodvážali, mali prácu hotovú ako prvé. Po chvíli bolo počuť po lese radostný a posmešný krik: „My sme vyhrali! Máme upratané ako prvé a máme to najkrajšie! Ideme si po cenu! Hurá!“
Posmešné vyvolávanie zradných lasičiek sa rozliehalo po celom lese. Zvieratká stáli ako obarené. Nerozumeli tomu. Ako to, že lasičky začali neskoro, a majú to hotové ako prvé? Keď si išli lasičky po výhru, sova len krútila hlavou. „Ste si isté, že si cenu zaslúžite? Že ste vyhrali spravodlivo?“ pýtala sa sova ešte naposledy lasičiek. „Áno. Samozrejme že áno,“ odpovedali lasičky.
Nevedeli ale, že sova po celý čas prácu zvieratiek pozorovala. Potichu krúžila nad dubovou dedinkou a sledovala, ako kto pracuje. Samozrejme videla aj to, ako lasičky podvádzali. Vzala ich teda so sebou do lesa ku krtčím norám. Tie boli tak zasypané, že len ťažko kto tušil, kde pôvodne boli. Sova poriadne zamávala krídlami. Lístie a ihličie sa zdvihlo a odvialo z dier. „A čo je teda toto?“ spýtala sa potom sova starostka lasičiek. Pri tom ukázala na kopu rozfúkaného neporiadku. „To už tu bolo. Hmm…, to je, no, … Ani nevieme, odkiaľ sa to tu vzalo,“ vyhovárala sa jedna lasička cez druhú.
Sova bola smutná, pretože hoci boli lasičky odhalené, nedokázali sa priznať. Sova ale bola to najmúdrejšie zviera v dubovej dedine, a preto to nenechala len tak. Namiesto odmeny dala lasičkám za úlohu upratať nielen neporiadok, ktorý nahádzali ku krtkom, a k tomu museli pomôcť všetkým ostatným zvieratkám s ich vypratávaním ulíc. A na všetko ako správna a spravodlivá starostka dohliadala.
Večer, keď už bolo všetko hotové, si všetky zvieratká za odmenu urobili spoločnú hostinu. Priniesli si tie najlepšie dobroty a spolu sa rozprávali a jedli. A lasičky? Pretože nakoniec pracovali najviac zo všetkých, mohli si tiež so zvieratkami sadnúť a najesť sa. A už nikdy nezabudli na to, že podvádzať a klamať sa nevypláca.
