V jednom krásnom kráľovstve žila princezná menom Amélia. Mala všetko, čo si mohla priať – nádherné šaty, palác plný pokladov a lásku svojich rodičov. Napriek tomu však bola smutná. Každý deň sa pozerala z okna svojej veže a v srdci cítila prázdnotu.
„Prečo som taká smutná?“ pýtala sa často sama seba.
Nikto nevedel, ako jej pomôcť, lebo princezná sa nikdy nesmiala – ani len nezahlásila smiech.
Jedného dňa prišiel do kráľovstva cirkus. Medzi klaunmi bol malý chlapec menom Filip, ktorý vedel rozosmiať každého svojím veselým tancom a bláznivými kúskami. Keď sa dozvedel o smutnej princeznej, rozhodol sa, že ju rozosmeje.
Filip prišiel k zámku a poprosil, či môže princeznej ukázať svoje kúzla. Amélia súhlasila, no stále bola veľmi vážna. Filip začal tancovať, robiť grimasy a rozprávať smiešne príbehy. Najprv princezná iba sledovala, no postupne sa jej kútiky úst začali dvíhať.
Nakoniec sa Amélia rozosmiala tak nahlas, že sa celý zámok rozozvučal smiechom. Bola to prvá radosť, ktorú pocítila po veľmi dlhom čase.
„Ďakujem ti, Filip,“ povedala. „Tvoj smiech mi priniesol svetlo do srdca.“
Filip zostal v kráľovstve a každý deň prinášal princeznej nové dôvody na úsmev.
Amélia pochopila, že niekedy stačí len jeden malý človek a veľký smiech, aby sa smútok premenil na radosť.
A tak sa z princeznej stala najšťastnejšia dievčina v celom kráľovstve.celom kráľovstve.
