Na okraji našej ulice bola materská škola. Chodili tam deti z celého mesta. Materská škola vyzerala ako malé slniečko. Bola celá žltá. Mal modrú strechu ako obloha. V záhrade okolo nej boli kvety, vždy pokosená mäkká tráva a najlepšie drevené pieskovisko a preliezačky. Deti tam učili dve učiteľky.
Jedna mala dlhé čierne vlasy, bola nižšia, štíhla, drobná a vždy chcel mať všetko usporiadané. Ale predovšetkým vedela krásne hrať na klavíri. Volala sa Sisi. Tá druhý sa volala Marki. Bola úplným opakom. Mala krátke blond vlasy, bola vyššia a všetko robila presne tak, ako mala. Nepotrebovala žiadny poriadok. A vedela krásne spievať.
Sisi a Marki boli odlišné, ale pretože každá bola iná a každá vedela robiť niečo iné, krásne sa dopĺňali. Deti ich milovali. Všetci sa každý deň tešili do škôlky. Sisi a Marki robili všetko pre to, aby boli deti šťastné a spokojné. A neboli to len obyčajné učiteľky. Mali uspávajúce kúzlo. Len oni dve dokázali toto kúzlo.
Vždy keď sa deti naobedovali a prezliekli do pyžám, Sisi si sadla za klavír a začala hrať. Marki tancovala a spievala medzi deťmi. Bola to ich čarovná uspávanka.
„Skôr než sa ti zatvoria viečka, pohladím ťa po lícach. Zaspievam ti na dobrú noc, pošlem ti silu víly. Prajem vám teda pekný sen a potom nádherný deň. Prikrývky ťa prikryjú a tvoji učitelia ťa budú milovať.“
Len čo sa na klavíri ozvali prvé tóny a Marki povedala prvé slová, triedou sa rozozvučala čarovná melódia. Svetlá zhasli, žalúzie sa stiahli a po triede začali lietať farebné svetlušky, ktoré svietili nad postieľkami. Každá prikrývka sa zdvihla, našla svoje dieťa a začala ho jemne kolísať. Marki pomaly poskakovala medzi deťmi, spievala čarovnú pieseň a hladila každé dieťa po tvári. Okamžite zavreli oči a nechali pieseň vyčarovať tie najkrajšie sny. Bola to najlepšia časť dňa.
Po odpočinku deti vyskočili z postelí a hrali sa so Sisi a Markim na všetko, čo im napadlo.
Škôlka je stále tam. Vždy po obede zatiahnu žalúzie a okoloidúci ľudia už z diaľky počujú čarovnú pieseň pred spaním. Sisi a Marki ju hrajú a spievajú každý deň. Niektoré z detí, ktoré chodili do tejto škôlky, už vyrástli. Na svoje špeciálne učiteľky však stále radi spomínajú.
Vďaka času a láske, ktorú im venovali, z detí vyrástli skvelí dospelí ľudia.
Nezabúdajme, že každý učiteľ a rodič sa môže stať pre dieťa výnimočným. Tak do toho.
