Mimoriadni princovia

Za mrazivými skalami a vysokými kopcami sa nachádzalo veľké kráľovstvo. V ňom žili kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Simon a Sanel. Obaja mali čierne vlasy, hlboké hnedé oči a úsmevy od ucha k uchu. Boli veľmi milí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by mohli hrať, a každý okamih bol výnimočný. Každý deň s nimi bol čarovný.

A myslím to doslova. Pretože princovia mali tajomstvo. Dokázali  kúzliť naozaj. Keď spolu povedali čarovnú básničku, ktorú poznali len oni, splnilo sa im všetko, čo si v tej chvíli želali. Vo vedľajšom kráľovstve, hneď za ďalším kopcom, žili ich teta a strýko. Často ich navštevovali. Simon a Sanel mali svoju tetu a strýka veľmi radi a radi s nimi trávili čas. Cesta do ďalšieho kráľovstva viedla cez les. Jazdili k ním na koňoch a cestu si vždy užívali. Princovia a ich rodičia ju poznali naspamäť.

Ale jedného dňa, keď ju prechádzali, sa stalo niečo nečakané. Zrazu sa pred nimi objavili lupiči. Vyskočili spoza kríka a kričali: „Peniaze alebo život!“  Rodičia z koní  takmer spadli. Simon a Sanel boli tiež vystrašení, ale vedeli, že len oni môžu pomôcť svojim rodičom a sebe. Pozreli sa na seba a hneď vedeli, že myslia na to isté. Začali spolu potichu vyslovovať čarovnú vetu: „Nech sa všetko rýchlo zmení podľa nášho názoru, nech to už nie je len sen. Veríme, že to bude teraz, že sa naše želanie splní, a to hneď.“

Princovia potom zavreli oči, chytili sa za ruky a začali sa diať veci. Zbojníci spadli z koní a liany sa spustili zo stromov a začali ich omotávať tak pevne, že sa zbojníci nemohli pohnúť. Snažili sa utiecť, ale ich sila bola v porovnaní s magickou malá.

Rodičia nechápali, čo sa deje. Len pokrútili hlavami a pozreli sa na to, čo sa dialo pred nimi. Kráľ a kráľovná sa len potešene smiali a čakali, kým stromy dokončia svoje želanie. „Teraz môžeme zbojníkov priviazať na kone a odviezť ich rovno k  tete a strýkovi. Tam si s nimi poradia.“ Sanel sa usmiala a žmurkla na Simona. A ako povedal, tak aj urobili.

Keď prišli do domu svojej tety a strýka, vydali im lupičov a tí ich náležite potrestali.

Keď im všetko povedali, teta a strýko sa na seba len usmiali. Vedeli, že Simon a Sanel sú výnimoční chlapci. Vedeli, že majú magickú moc. Vedeli však, že princovia sú čarovní aj v iných ohľadoch. Vedeli, ako správne používať svoje sily. A to je najdôležitejšie.

4/5 - (10 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.