Kedysi dávno. Za deviatimi riekami a deviatimi horami stálo jedno kráľovstvo. V ňom žil múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu mali dve dcéry. Obe princezné boli veľmi krásne a šikovné. Obe mali dlhé vlasy, ktoré sa krásne vlnili. Vždy nosili krásne šaty. Na každého sa usmievali a boli veľmi priateľské a milé. Radi chodili do záhrady, spievali a tancovali medzi stromami a kvetmi. Boli v tom veľmi dobrí. Keď tancovali, vyzeralo to, že sa nedotýkajú zeme. Všetko robili s radosťou a úplnou ľahkosťou.
Všetci v okolí zistili, aké sú krásne a šikovné. Každý princ sa chcel stretnúť s princeznami. Keď boli princezné veľké, kráľ sa rozhodol že usporiada pytačky. Rozoslal pozvánky do najvzdialenejších okolitých kráľovstiev. Dokonca aj do dedín. Chcel, aby sa o jeho dcéru princeznú uchádzalo čo najviac nápadníkov. V kráľovstve to bola veľká vec. Okná boli vyzdobené. Na dverách boli kvety. Na stenách viseli vlajky. Piekli sa koláče a varilo sa to najlepšie jedlo.
Keď prišiel veľký deň plesu, otvorili sa obrovské brány a do kráľovstva začalo prichádzať množstvo ľudí. Všetci boli veľmi nadšení. Večer sa všetci zhromaždili v obrovskej sále. Bolo tam niekoľko stolov s jedlom, všetky krásne vyzdobené, a kráľ s kráľovnou sedeli na tróne. Potom kráľ vstal, zatlieskal a vyzval hudobníkov, aby začali hrať uvítaciu pieseň. V tej chvíli, keď začali hrať, jedna z princezien pomaly schádzala po veľkom točitom schodisku. Mala krásne šaty a vyzerala nádherne. Usmiala sa a pomaly zostúpila dolu. Všetci ju privítali potleskom. Onedlho sa na schodoch objavila jej sestra. Druhá princezná. Rovnako krásna ako prvá. Rovnako milá a pôvabná. Ale bola príliš nervózna. Keď schádzala po schodoch, zakopla a spadla na zem. Tak veľmi sa hanbila. Rýchlo vstala a bežala do najbližšej komory. Po chvíli niekto zaklopal. „Prosím, nechajte ma na pokoji.“ Princezná odpovedala. „Princezná, nebojte sa. Viem, že sa hanbíte, ale môže sa to stať každému. Veď aj princezné sú len dievčatá, ktoré môžu spadnúť.“ Princezná bola zvedavá, komu patrí ten milý hlas. Pomaly otvorila dvere a uvidela mladého muža, ktorý sa na ňu pekne usmieval. Vzal ju za ruku a tancovali spolu celý večer.
Neskôr sa princezná do tohto mladíka zamilovala. Nielen preto, že bol pekný, ale najmä preto, že jej ukázal, že každému sa môžu stať nepríjemnosti, za ktoré sa hanbia. Dôležité je však opäť vstať a nebyť z toho smutný.
