V kráľovstve Zlatoles žil rytier menom Bohuš. Nosil lesklé brnenie, veľký meč a vysokú helmu. Hoci vyzeral statočne, v skutočnosti bol veľmi bojazlivý – bál sa búrky, myší aj vlastného tieňa!
Jedného dňa uniesol princeznú Lujzu zlomyseľný drak a odniesol ju do jaskyne vysoko v horách. Kráľ vyhlásil:
„Kto ju zachráni, dostane moju vďaku a slávu!“
Všetci rytieri sa pripravovali na výpravu. Len Bohuš sa vyhováral, že má kašeľ, a ostal v posteli.
No keď sa po troch dňoch nik nevrátil, Bohuš sa rozhodol, že sa aspoň pôjde pozrieť. Cestou si potajomky prial, aby drak nebol doma.
Keď prišiel k jaskyni, uvidel niečo neuveriteľné. Princezná Lujza práve vychádzala von – celá od sadzí, ale živá a zdravá.
Draka totiž presvedčila, aby ju pustil, keď mu zaspievala uspávanku, a potom ho zamkla v jaskyni!
Bohuš ostal stáť s otvorenými ústami.
„Ty si… ty si sama utiekla?“ vykoktal.
„Samozrejme,“ povedala princezná. „Nepotrebujem rytiera, ktorý sa bojí prísť na pomoc.“
Bohuš sa cítil strašne. Zahanbil sa až po päty. No v tej chvíli si povedal, že sa zmení.
Od toho dňa začal trénovať – nielen s mečom, ale aj odvahu. A keď raz opäť prišlo nebezpečenstvo, bol prvý, kto vyrazil.
Nie preto, že by sa už nebál – ale preto, že sa naučil prekonať strach.
