V malej dedinke na okraji hustého lesa rástol starý jabloňový strom, ktorý niesol jablká s čarovnou mocou. Hovorilo sa, že kto zje také jablko, tomu sa splní jedno želanie. Ľudia z dediny si vážili strom a chránili ho, no zároveň sa na jeho pomoc spoliehali v každej ťažkej chvíli.
Jedného dňa prišla do dediny žena menom Mara. Túžila po bohatstve a moci, no nemala trpezlivosť ani chuť pracovať. Keď počula o čarovných jablkách, rozhodla sa jedno zjesť.
„Želám si byť najbohatšou ženou na svete!“ zaželala si Mara a zahryzla do jablka. Hneď sa jej dom zaplnil zlatom, drahými klenotmi a vzácnosťami.
Spočiatku sa dedina tešila z Marinho úspechu, no čoskoro sa ukázalo, že Mara zneužíva moc jabĺk. Priala si stále viac a viac, bez ohľadu na ostatných. Bola lakomá a sebecká, prestala pomáhať susedom a ľudia v dedine začali trpieť.
Strom, ktorý bol kedysi zdrojom radosti, začal strácať silu. Na jar už nevyrástlo ani jedno čarovné jablko. Dedina zostala bez zázračného daru.
Ľudia boli spočiatku zúfalí. Mnohí očakávali, že sa všetko vráti k starému poriadku. No postupne si uvedomili, že na nič nemôžu čakať – musia sa začať spoliehať na vlastné sily.
Spoločne pracovali na svojich poliach, pomáhali si s domami a učili sa nové zručnosti. Deti sa učili v škole, starší si pomáhali skúsenosťami. Namiesto toho, aby čakali na zázrak z jabĺk, tvorili si vlastné zázraky cez prácu, priateľstvo a lásku.
Mara si uvedomila svoju chybu a snažila sa napraviť, čo pokazila. Postupne získala späť dôveru ľudí a začala pomáhať.
Strom už nikdy viac nerodil čarovné jablká, no jeho prítomnosť bola stále pripomienkou toho, že skutočná sila nie je v kúzlach, ale v odvahe, vytrvalosti a súcite.
Dedina tak vyrástla v šťastné miesto, kde ľudia verili nielen v zázraky, ale hlavne v seba navzájom.
