Policajní psi

Rozprávka pre deti - Policajní psi

Bola raz jedna čarovná krajinka, kde žili zvieratká, ktoré nielenže vedeli rozprávať, ale i pracovať. Sloníky pracovali v obchodíkoch, sovičky učili zvieratká v školách a psíkovia pracovali ako zdatní policajti.

Medzi policajtmi bol veľký vlčiak seržant Arko, záchranár vlčiak Majo, ale i ďalší členovia policajnej svorky ako malá Roxy a Vendy. Boli to nebojácni psíci, ktorí sa starali o bezpečie v meste. Boli však zvieratká, ktoré veru v láske nemali. A to boli prefíkané mačky. Síce pomáhali všetkým v meste ako len vedeli, no mačkám sa vždy vyhýbali.

Rozprávka pre deti - Policajní psi
Policajní psi

„Všade robia len bordel!“ povedal seržant svorky Arko, keď sa prechádzali parkom, kde boli všade mačky, ktoré sa hrabali v smetných košoch. Keď tu zrazu malá Roxy čosi začula. Bolo to volanie o pomoc a kvílenie od bolesti. Pozrela sa na malé medvedíky hrajúce sa s loptičkou na ihrisku. Oni ten zvuk nevydávali.

„Počujem volanie o pomoc, musíme to preveriť,“ zvolala malá Roxy na ostatných psíkov. Tí k nej hneď pribehli.

„Musíme ísť za zvukom,“ zvolal nebojácny seržant Arko. A tak ho všetky psy nasledovali. Arkovi naskočili uši, keď zbadal čosi na strome, zaseknuté na konáriku. Na strome uviazlo malé mačiatko.

„Mačiatko?“ pokrčil nos Arko, veď mačky predsa v láske nemajú.
„Tej nepomôžeme!“ zvolal ufrflane vlčiak záchranár Majo. Roxy a Vendy sa zháčili. Veď Roxy ju počula, musia jej pomôcť. Síce ani oni nemajú radi mačičky, ale tejto predsa musia pomôcť, je to ešte mláďa a nevie sa dostať dole.
„Nie je to predsa tak vysoko, je ešte malinká, musíme jej pomôcť!“ odvetila nahnevane Roxy svojim policajným priateľom.

Potom sa ozvalo ďalšie slabé zamňaukanie, ktoré bolo zúfalé, voliace o pomoc. Roxy nakoniec svojich priateľov presvedčila a Arko zavelil, že mačke pomôžu.
„Fajn, tak jej teda pomôžeme,“ vyštekol seržant. A tak sa pustili psíkovia do záchrannej akcie malej ryšavej mačičky zaseknutej na strome.

Arko podal Vendy lano v postroji a tá s lanom v papuľke vedela na strom rýchlo vyliezť, bola malá a šikovná.
„Už budeš v bezpečí,“ prihovorila sa Vendy malej mačičke. Dala postroj na malú mačičku a do papule zobrala zvyšok lana. Pomaly spúšťala mačičku dole ku ostatným. Arko chytil mačiatko na chrbátik a záchranár Majo jej s pomocou Roxy ošetrili poranenú labku a škrabance na kožúšku.

„Ďakujem,“ zamňaukala malá mačička so slzičkami v očkách, ktorá sa im predstavila ako Mici. Potom sa pekne usmiala na svojich záchrancov – Maja, Roxy, Arka a Vendy. Bez ich pomoci by na strome určite zostala.

Skupina psíkov si vymenila previnilé pohľady.
„Možno nie všetky mačky sú zlé, vedela som, že jej máme pomôcť,“ povedala Roxy s úsmevom. Kamoši sa zasmiali a keď bola mačička ošetrená, odprevadili ju až domov do bezpečia. Jej rodičia im boli skutočne vďační, zatúlala sa im a nevedeli ju nikde nájsť.

Predsa nie všetky mačičky sú nepriatelia, síce sú prefíkané a robia bordel, ale nie všetky. A keď potrebujú pomoc, strážni policajní psi sú tu pre nich, aj keď ich v láske síce stále nemajú.

Tri misky mlieka

Rozprávka na čítanie - Tri misky mlieka

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi dobré, milé a láskavé dievča. Bola to Magdalénka. Magdalénka však mala v živote veľa smoly. Rodičia jej umreli veľmi dávno, domček jej zhorel a tak sa musela sama pretĺkať životom. Nastúpila do služby k jednému zlému a pyšnému gazdovi, ktorý ju nútil tvrdo pracovať a nebol k nej vôbec dobrý. Magdalénka žila skromne a vôbec nečakala, že by sa jej život mohol zmeniť k lepšiemu. Nikdy by nepovedala, že jej ho zmení mačka a tri misky mlieka, ktoré jej donesie. Bolo to takto…

Continue reading →

Buddy a nová mačka u susedov

Rozprávka na čítanie - Buddy a nová mačka u susedov

Volám sa Buddy a som pes. Mám najlepšieho pána na svete, je to chlapec, ktorého volajú Michal. Žijem si spokojne. Mám teplú búdu, veľký dvor, veľa hračiek, veľa jedla a lásku môjho milovaného chlapca. Každý deň ráno síce odíde spolu s rodičmi preč, no poobede sa vždy so mnou hrá.

Hádže mi loptičky, preťahujeme sa lanom, alebo sa naháňame. Keď sú však všetci preč, ja strážim. Nikoho sem nepúšťam. Dobre, možno si občas zdriemnem, hlavne poobede, no vždy spím len na jedno oko. Tým druhým dávam pozor. Dnes som si ako obyčajne ľahol do pelechu a chystal sa oddýchnuť si. Zrazu počujem nejaké zvuky.

Continue reading →