Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
Čítať ďalej →
Zvieratká majú tiež radi jar. No a Veľkú noc tak isto. Každé z piatich zvieratiek dostalo od veľkonočného zajačika vajíčko. A pretože sa zvieratká hrajú rovnako radi ako deti, rozhodli sa, že budú s vajíčkami hrať hru.
Čítať ďalej →
Vašo sa rozhodol, že tento rok už pôjde na šibačku sám. Je už predsa veľký chlapec. Veď už dočiahne na kľučku! Otec mu pomohol upliesť korbáč. Na Bielu sobotu, to je sobota pred veľkonočným pondelkom, kedy sa chodí šibať, si uviazal na korbáč bielu mašličku. Ostatné farebné mašličky si totiž vyšibe. Tak to rozprávala babička.
Čítať ďalej →
V nedeľu sa išlo na návštevu k babičke a dedkovi. Vojtík sa už tešil. Bol taký zvedavý, čo znamenajú tie farby.
„Pozri sa, dedko! Mamička mi dnes dala nové tričko. Vraj aby ma baránok nepokakal,“ smial sa Vojtík pri tej predstave.
Čítať ďalej →
Veľká noc je zasa o deň bližšie, pomyslel si Vojtík a ponáhľal sa ku starému otcovi. Našiel ho v záhrade, ako trasie jabloňou.
„Čo to robíš, dedko?“
Čítať ďalej →
Vraví sa, že na Veľký piatok sa otvára zem a jej úkryty, v ktorých môžete nájsť poklad. Tak to rozprávala stará mama. A taký poklad sa vždy hodí, vravelo si dievčatko Elinka. Mamička s oteckom by mali radosť. Ocko by si mohol kúpiť to pekné auto, čo sa mu tak páči. A mamička tie nádherné šaty. A mne by určite kúpili tú mňaukaciu mačičku na baterky, ktorá je taká drahá.
Čítať ďalej →
Bol piatok pred Veľkou nocou a Vojtík už sa tešil, ako pôjde popoludní za dedkom vypočuť si ďalšiu časť príbehu Veľkej noci. Ako sa ale čudoval, keď po obede prišiel starý otec za ním.
„Ahoj Vojto, rýchlo obliekať. Dnes je Veľký piatok, tak nech nám tie poklady niekto nevyberie,“ volal starý otec od dverí s úsmevom.
Čítať ďalej →
Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Čítať ďalej →
Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno stál v našom malom meste zvláštny domček. Vyzeral inak ako ostatné. Mal vanilkovú farbu a namiesto strechy mal veľkú čerešňu. Celý dom vyzeral ako jeden veľký muffin. Každý deň sa z jeho okien šírila krásna vôňa, ktorá sa pomaly rozliehala po celom meste. Bola to vôňa rôznych lahôdok a chutných pochúťok. V tom domčeku totižto varili kmotričky kuchárky.
Čítať ďalej →