„Maľované kraslice, zajačiky, kuriatka, korbáče a vetvičky bahniatok – samé kvalitné suroviny na prípravu tej najlepšej veľkonočnej rozprávky. S veľkonočnými rozprávkami sa správne naladíte na tradičné jarné sviatky a určite sa priučíte aj nejakú veľkonočnú koledu. Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča. Ešte k tomu groš, aby bolo dosť.“
Prišiel pondelok. A vtedy sa vstáva skoro. V Strašidrne totiž ako prvý chodí na koledu strýko Vodnícky. A kto sa dlho vyvaľuje v posteli, toho v nej poleje studenou vodou. Preto sú všetci už od prvého vtáčieho čvirikania hore.
„Pôjdeš tiež koledovať?“ pýtala sa mamička Bubíka.
Čítať ďalej →
Prišiel nový deň. Bubík so Zubomilou priniesli sliepočke naklíčené obilie. Rozbili vajíčka, z ktorých rástlo ako vlasy, aby si sliepočka mohla pozobať aj škrupinky. Stáli aj so zajačikom pred kurínom a pozerali sa, ako si sliepočka pochutnáva.
Čítať ďalej →
Bubík sa so Zubomilou stretli so zajačikom pri kuríne v lese.
„Dnes pôjdeme hľadať poklady,“ povedal zajačik. „Na Veľký piatok sa hovorí, že sa otvárajú hory a vydávajú svoj poklad. Možno nájdeme niečo, čo poteší našu sliepočku.
Čítať ďalej →Bubík dnes nezaspal a vyrazil strašiť do kostola. Nechcelo sa mu, ale dnes chcel byť ten múdry on. Zubomila nemusí byť stále tá, ktorá vie všetko.
Po obede sa stretli so Zubomilou a zajkom pri lese. Vybrali sa na vetvičky.
Čítať ďalej →Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Čítať ďalej →Prišla streda a Bubík so Zubomilou sa opäť vybrali za zajačikom ku kurínu. Spoločne všetci maľovali vyfúknuté vajíčka. Maľovali ich rôznymi farbami, robili na nich prúžky, bodky aj kvietky. Keď vajíčka uschli, prevliekli cez ne mašličku, dole urobili uzlík a vešali vajíčka na stromček pred kurínom.
Čítať ďalej →Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →Bubík a Zubomila si po obede vzali metly a vydali sa do lesa za zajačikom.
„Dobrý deň, kamaráti,“ volal Veľkozajac, keď ich uvidel, a radostne pri tom poskakoval.
„Dobrý deň, zajačik. Ideme upratovať. Máme metličku aj pre teba,“ povedala Zubomila.
„Jé, to ste milí. A prečo sa tváriš tak kyslo, Bubík?“
Čítať ďalej →Zubaté strašidlá majú celý veľkonočný týždeň prázdniny. Prečo? Aby mohli strašiť ľudí. Alebo to aspoň mohli skúšať a učiť sa to. Posledný deň školy si každé strašidlo vylosovalo miesto, kde bude strašiť. Za domácu úlohu musia všetci žiaci napísať aspoň o jednom človeku, ktorého vystrašili, a akým spôsobom to urobili.
Čítať ďalej →V nedeľu sa išlo na návštevu k babičke a dedkovi. Vojtík sa už tešil. Bol taký zvedavý, čo znamenajú tie farby.
„Pozri sa, dedko! Mamička mi dnes dala nové tričko. Vraj aby ma baránok nepokakal,“ smial sa Vojtík pri tej predstave.
Čítať ďalej →