Keď sa v kalendári objavil december, bola zima. Ručička teplomera stále klesala a na okne sa tvorila námraza. Všetky deti čakali na prvé vločky. Nemohli sa dočkať, kedy sa budú kotúľať po snehu, stavať snehuliakov a sánkovať sa. Dokonca aj Tommy začínal byť netrpezlivý. Bol to malý chlapec, ktorému sa začali zimné prázdniny.
Neďaleko jeho domu bola obrovská lúka s kopcom, kam sa chodieval hrať. V lete tam púšťal drakov a staval bunkre, v zime sa vozil na saniach a staval zo snehu všetko, čo ho napadlo.
Jedného večera sa dočkal. Na oblohe sa objavili prvé vločky a začal padať sneh. Snažil sa čo najrýchlejšie zaspať a dúfal, že keď sa zobudí, bude všade bielo. A nemýlil sa.
Hneď po raňajkách vybehol na lúku a už začal zhŕňať sneh a formovať ho do guľôčok. Postavil snehuliaka, ktorý bol rovnako veľký ako on. Z kameňov mu urobil oči, namiesto nosa mu dal mrkvu, na hlavu mu nasadil hrniec a do ruky mu strčil vetvičku. Vyzeral nádherne. Tommy bol na seba hrdý. Celý deň sa snažil snehuliaka vylepšiť a urobiť ho čo najlepším. Nakoniec bol so svojou prácou veľmi spokojný.
Večera pred spaním sa Tommy pozrel z okna a uvidel padajúcu hviezdu. Spomenul si, že si môže niečo priať. A tak zašepkal: „Chcel by som, aby môj snehuliak bol skutočný a živý.“
Ráno ho zobudilo zaklopanie na okno. S vytreštenými očami sa pozrel, kto tak skoro zaklopal. Videl však len vetvičku, ktorá ťukala o parapet. Pretrel si oči. Vstal a nemohol uveriť tomu, čo videl. Za oknom stál snehuliak, ktorého postavil na lúke. Zaklopal na okno a zavolal: „Tom, vstaň, kým sa neroztopím, poď sa hrať.“
Tommy stál ako obarený. Stále si pretieral oči a myslel si, že sníva. Keď otvoril okno, prebudil ho studený vzduch a Tom si uvedomil, že to nebol sen. Jeho želanie sa splnilo. Snehuliak ožil.
Tommy čo najrýchlejšie vyšiel von, aby si ho pozrel zblízka. Obišiel kruh a pozrel naňho. Neveriacky pokrútil hlavou.
No, čo sa pozeráš, chcel si, aby som bol nažive, tak som. Poďme sa už hrať, nech toho stihneme čo najviac.“ Jeho snehový priateľ sa naňho usmial.
Tommy si uvedomil, že je to pravda, a rozhodol sa využiť svoje splnené želanie.
Odvtedy spolu každý deň zažívali množstvo dobrodružstiev. Ani jeden deň v zime sa nenudili. Tomáš a snehuliak sa stali najlepšími priateľmi.
Ale mesiace sa v kalendári preklopili a začala sa jar. Slnko začalo svietiť čoraz viac a snehuliak sa začal topiť. Tom vedel, že ho už nemôže ochladiť, a bolo mu to veľmi ľúto.
Ale snehuliak mu pomohol, aby nebol taký smutný. „Tommy zober kamienky, vetvičku, hrniec a mrkvu. Daj si ich na poličku, aby si ich videl a nezabudol na mňa. Musím ísť. Ale neboj sa, vrátim sa, len čo bude chladno. Len ma urob zo snehu. Vieš, všetko má svoj čas. Teraz je čas odísť, ale príde čas, keď sa vrátim. Budem sa na teba tešiť. Uži si leto.“ Tommy ešte stihol objať snehuliaka.
Potom doma všetko uložil na poličku, presne ako mu to povedal jeho priateľ. A jeho slová mu stále zneli v ušiach. Na všetko je čas. Keď Tommy vyrástol, zistil, že snehuliak mal pravdu.
