V jednom ďalekom kráľovstve žil kráľ Dobromír – múdry a spravodlivý panovník. Roky však ubiehali a kráľ starol. Vlasy mu šediveli, krok sa spomaľoval a oči, ktoré kedysi žiarili ako hviezdy, stratili lesk.
Jedného dňa mu prišla zvláštna správa. V horách na severe vraj vyviera prameň, ktorého voda má moc vrátiť mladosť. Mnohí sa o ňom dopočuli, no nikto sa nevrátil, aby to potvrdil.
Kráľ sa rozhodol. So svojím verným koňom a sprievodom vyrazil na dlhú cestu. Prešli hlbokými lesmi, prebrodili rieky a zdolali divé šelmy. Nakoniec, po siedmich dňoch a siedmich nociach, dorazili k prameňu ukrytému medzi skalami.
Voda bola priezračne čistá a žiarila jemným svetlom. Kráľ sa napil – a hneď pocítil, ako sa mu srdce rozbúšilo ako v mladosti. Vrásky sa mu vyhladili, vlasy stmavli a chrbtica sa narovnala. Bol opäť mladý, silný a plný energie.
S úžasom sa vrátil do kráľovstva. Ľud ho vítal so slzami radosti. Kráľ Dobromír vládol ešte dlhé roky, no nikdy nezneužil moc prameňa. Vodu chránil, aby nezahynula v rukách chamtivých.
Raz povedal:
„Nie mladosť, ale múdrosť a láskavosť robia kráľa veľkým.“
A tak zostal v srdciach ľudí nielen ako mladý panovník, ale predovšetkým ako kráľ s veľkým srdcom.
