Leto pomaly končilo, no rodičia Adama a Andreja sa rozhodli, že pred školou zoberú detičky a vydajú sa ešte na jeden výlet. A tak sa celú rodinka vybrala na výlet do neďalekej zoologickej záhrady.
Chlapci boli nadšení, keď po krátkej ceste autom so svojimi rodičmi vstúpili do brán zoologickej záhrady. Zovšadiaľ sa ozývali zvuky zvierat či smiech detí. Tento slnečný deň bol ideálny na pozorovanie zvieratiek žijúcich v ZOO. Mladší Adamko sa najviac tešil na dravé šelmy, ako tigre či levy. Najviac však obdivoval kráľa zvierat a to leva. Starší Andrejko sa zas tešil na veľké slony či dlhokánske žirafy. Dúfali, že vyzerajú presne tak, ako v rozprávkach. Keď prešli okolo plameniakov a všelijaký iných vtákov, zastavili sa pri výbehu levov.
,,Pozri, ten malý vyzerá ako Simba z rozprávky Leví Kráľ!” zvolal Andrejko a ukázal na malé levíča. Veru malý levík skutočne vyzeral ako ten z filmu. Adamkove oči sa rozžiarili, konečne vidí levov na živo a nie len v televízií. ,,Mami, ja ho chcem domov!” plakal Adamko pri výbehu. Maminka mu vysvetlila, že veru levíča si domov zobrať nemôže, on žije tu s ostatnými levíkmi. ,,Vieš Adamko, nemôžeš mať vždy to, čo chceš.” snažila sa mu vysvetliť maminka. No Adamko bol z toho veľmi smutný, on toho leva chcel a basta. ,,Poď pozrieme žirafy!” ťahal ho za ruku Andrej, aby bračekovi zdvihol náladu. Žirafy boli skutočne vysoké. Dlhými žltými krkmi s hnedými fľakmi dočiahli až na stromy. Jedna žirafa sa naklonila, aby zjedla nejaké zelené listy a chlapci jej zamávali. No ani to nezdvihlo Adamkovi náladu. Adamko chápal, že si levíka nemôže domov zobrať, no bol smutný z toho, že ho nemohol ani len pohľadať. Rodičia mu darmo vysvetľovali, že je to nebezpečné, chlapček to nie a nie pochopiť.
Ocko s maminkou ich potom zaviedli k smiešnym malým tučniakom, ktoré sa kolísali a šmýkali na bruchu po ľade. Andrejkovi sa divadlo tučniakov veľmi páčilo, no Adamko mal v hlave stále malé levíčka, ktoré spolu videli. Bol koniec dňa a rodinka prešla už celú zoologickú záhradu, a tak sa vybrala k autu. Maminka videla, že je Adamko stále smutný, no mala pre neho malé prekvapenie. ,,Pozrite, kto nás do auta prišiel pozrieť!” zvolala veselo. Kúpila detičkám malé prekvapenie v zoologickej, keď sa išli s ockom najesť. Adamkovi podala malého plyšového levíka a Andrejkovi zase jeho obľúbenú žirafu. ,,Vyzerajú ako skutočné!” zvolali deti veselo a Adamkova nálada sa zlepšila. Síce nemal skutočného leva, no pochopil, že tento je ešte lepší než ten skutočný a hlavne, nehryzie. ,,Bude sa volať Simba.” povedal veselo po ceste domov. A tak sa výlet do zoo skončil a detičky si okrem spomienok na krásne zvieratká a čas trávení s rodičmi niesli i nových kamošov, ktorý ich budú chrániť.
