V jednej dedine bol dvor, ktorý strážilo šesť psov. A tieto psy každý rok organizovali súťaž v preskakovaní prekážok, behaní a ďalších psích zručnostiach. Súťaž vždy vyhrával Trhač, veľký rotvajler. Jeho menší kamarát, bígl Billy, sníval o tom, že túto súťaž raz tiež vyhrá. A čo keby to bolo práve teraz? Len či je dosť vytrénovaný, napadlo ho. Zajtra má byť psia súťaž. Tak čo keby ešte šiel trénovať na záhradu?
Billy sa potichu vybral na záhradu, aby nikoho nezobudil. Rotvajler Trhač trénoval hádam každý deň, lebo miloval, keď sa mohol cvičiť. A samozrejme bol rád, keď mohol psiu súťaž vyhrať. Ale teraz to bude inak, sľuboval si Billy. Lenže keď prišiel na záhradu, Trhač tam už bol.
„Nazdar, Billy. Ideš si ešte potrénovať?“ opýtal sa Trhač.
„Dobrý deň, Trhač. Áno, chcel som ešte trénovať. Aj tak som z tej zajtrajšej súťaže taký nervózny, že vôbec nemôžem pokojne spať,“ priznal Billy.
„Tak super, budeme trénovať spolu.“
To sa Billymu veľmi nepáčilo. Myslel si, že sa ešte naučí nejaké triky, ktoré Trhač nevie. Ale čo už.
„Tak dobre,“ nakoniec súhlasil Billy.
Výborne. Poďme si zacvičiť v rýchlom behu. Keď príde zlodej, musíme ho predsa vedieť dobehnúť,“ prehlásil Trhač dôležito. Kto bude prvý pri veľkej čerešni?
Obaja vyrazili rýchlo ako blesk. Billy kmital svojimi krátkymi nohami, až sa mu skoro zamotali, ale bol pri čerešni prvý. Trhača to trochu nahnevalo, a tak povedal: „A čo keby sme skúsili, či vieš aj takto rýchlo plávať?“
Jasné, za záhradou je rybník. Ideme tam,“ súhlasil Billy.
Obaja psíci súťažili, kto prepláva rybník rýchlejšie. Tentoraz vyhral Trhač. Billy sa veľmi nahneval, preto navrhol ďalšie súperenie, tentoraz v preťahovaní. Našli starú čižmu a začali sa o ňu naťahovať. Keď sa čižma rozpadla a zápolenie skončilo nerozhodne, vymýšľali si ďalšie a ďalšie súťaže.
Prišlo ráno. Kohút zakikiríkal. Všetky psíky vstali a vyrazili na lúku pri rybníku, aby sa mohla začať súťaž. Lenže dvaja psíky tam chýbali. Boli to Billy a Trhač, lebo celú noc trénovali. A pretože z toho boli unavení, zaspali kohútie kikiríkanie.
Billy sa prebudil ako prvý.
„Vstávaj, Trhač, slnko je už dosť vysoko. Nezaspali sme náhodou?“
„Áno, zaspali. A poriadne. Ten kohút hádam ani nekikiríkal. Súťaž už isto začala,“ zavyl Trhač.
Obidva psy sa rozbehli ako bláznivé na miesto, kde sa konala súťaž. Už chceli vybehnúť bránkou zo záhrady, keď si Billy všimol, že pri hlavnej bráne stojí nejaká postava.
„Počkaj, Trhač. Pri bráne je niekto. A to nie je náš človek.“
„No do psieho chvosta, to bude zlodej. Práve teraz, keď je tá súťaž.“
Oba vybehli k bráne strážiť záhradu a dom svojho pána. Splniť si svoju povinnosť bolo dôležitejšie, než vyhrať nejakú psiu súťaž.
Billy aj Trhač boli pri bráne v okamihu, lebo rýchly beh im obom išiel naozaj dobre. Billy podrazil zlodejovi nohy a Trhač naňho vyceril zuby. Potom sa Billy hlasno rozštekal a tým privolal svojho pána. Ten zavolal políciu a tá si zlodeja odviedla. Pán svojich psov pochválil, dal im maškrty a zase odišiel za svojou prácou.
„No, sme šikovníci,“ povedal Billy. „Ale prešvihli sme tú súťaž.“
„Tak možno budúci rok. Možno niekto z nás dokonca vyhrá.“
„No jasné, ja vyhrám,“ povedal Billy.
„Vrrrr, nie ja!“ zavrčal na neho Trhač.
To už sa okolo nich ale zbehli ostatné strážne psy, ktoré sa vrátili zo súťaže.
„Nechajte už to večné súperenie,“ povedal starý Brok. „My sme videli z kopca, ako ste splnili svoju hlavnú úlohu. Ustrážili ste ľudské obydlie. Tým ste vyhrali tú najdôležitejšiu súťaž.
A tak boli Trhač a Billy spokojní, že každý z nich vyhral. Podelili sa s ostatnými psími kamarátmi o dobroty, ktoré za to dostali. Spoločne si potom ľahli do tieňa pod strom a strážili záhradu. Čo ak by ešte prišiel nejaký zlodej?
