To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
V jednej dedine žila jedna žaba. Bývala v studni, hlbokej a studenej, ale považovala ju za svoj hrad. Tu si žaba skákala a čľapkala a večer hlasno kvákala. Bola tu síce sama, ale bola úplne šťastná. Nemohla pochopiť, prečo ostatné zvieratká tiež nechcú bývať v studni.
Čítať ďalej →
Tomáško bol malý chlapec, ktorý nechcel poriadne jesť. Zeleninu ani ovocie nechcel ani vidieť, chodil neskoro spať a stále pozeral len na televíziu alebo do tabletu. Zle sa aj obliekal, často nenosil ponožky, a keď sa vonku zmáčal, nechcel ísť domov sa prezliecť. Márne mu mamička dohovárala, že z toho bude chorý. A tak sa aj stalo.
Čítať ďalej →
V jednom rybníku žila žaba, ktorá poznala len svoj rybník a zopár mlák. Ale vedela znamenito rozprávať, kde všade bola, čo všetko videla a čo všetko vie. Rozprávala to tak presvedčivo, že tí, ktorí ju nepoznali, ľahko uverili, že hovorí pravdu.
Čítať ďalej →V krajine, kde sú ľadovce a len samý sneh, žil jeden ľadový medveď. Bol to medveď samotár. Nepotreboval kamarátov ani ľadovú medvedicu. Bol spokojný, keď býval sám. Jazdil na ľadových kryhách, váľal sa na snehu a plával si v ľadovej vode. Robil si, čo chcel, kedy chcel, a bol šťastný, že sa nemusí o nikoho starať. Jedného dňa sa však stalo niečo, čo ľadového medveďa zmenilo.
Čítať ďalej →Žilo, bolo jedno dievčatko, ktoré malo zlaté vlásky. Preto jej všetci hovorili Zlatovláska. Dievčatko chodilo často do lesa na huby, na maliny a jahody. Raz ale zašlo ďaleko a zablúdilo. Chodilo dlho a stále sa mu nedarilo nájsť správnu cestu domov. Dostalo sa len hlbšie do lesa.
Čítať ďalej →V jednom lese žila líška. Mala tam svoju noru a ani o jedlo tam núdzu nemala. Jediné, čo jej bývanie kazilo, boli lovci. Raz za čas sa v lese konal lov a všetky zvieratá hľadali úkryt.
Čítať ďalej →Máša a medveď vyrazili do lesa, aby si vypočuli, ako vtáčiky nádherne spievajú. Medveď chcel Mášu naučiť, ako ktorého vtáčika spozná podľa spevu. Posadili sa na kameň vyhriaty od slniečka a počúvali.
Čítať ďalej →Jedného dňa požiadala Mášu a medveďa pani Zajacová, či by jej postrážili dvoch malých nezbedníkov – malé zajačiky, ktoré pokojne spinkali v kočíku. Máša i medveď súhlasili. To bude ľahké, veď spinkajú. A než sa zobudia, ich mamička bude z nákupu späť.
Čítať ďalej →Ten deň mala Máša meniny. Dostala od maminky nádherný prstienok s farebným kamienkom. Veľmi sa jej páčil a hneď ho išla ukázať medveďovi.
Čítať ďalej →Bola teplá jeseň, slniečko svietilo a Máša s medveďom sa išli hrať do lesa.
„Dáme si preteky,“ navrhla Máša. „Kto dobehne prvý k tomu veľkému pňu, vyhral.“
Čítať ďalej →