Mešec, z ktorého nikdy neubudne

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho  dukátov nikdy neubudlo. Tento mešec dala medzi ľudí, pod podmienkou, že si z neho každý musí vytiahnuť len toľko, koľko nutne potrebuje a ani o zlatku viac, pričom mešec musí posunúť zase ďalším a ďalším ľudom tak, aby sa dostal do rúk všetkým ľudom na svete. 

Čítať ďalej →

Cigánska veštba

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a kráľovná, ktorým sa malo čoskoro narodiť dieťa. Obaja sa naň tešili a už teraz plánovali, aký pekný život mu pripravia. Jeden deň sa kráľovná prechádzala po uliciach mesta. V pokojných myšlienkach ju vyrušila cigánka, ktorá k nej pribehla spoza rohu. „Dajte, dajte, panička, vyveštím vám budúcnosť!“ Kráľovná najskôr nesúhlasila, no nakoniec zvíťazila zvedavosť.

Čítať ďalej →

O studni želaní a odpovedí

Ďaleko za mestom, tam, kde neboli žiadne domy ani budovy, bola studňa. Bola veľmi hlboká. Voda v nej bola nádherne čistá. Na okraji studne viselo vedro. Dala sa spustiť dole a každý, kto chcel, si mohol nabrať vodu a napiť sa. Ale nebola to obyčajná voda. Ani studňa nebola obyčajná. Bola to studňa prianí a odpovedí. Správa o jej magickej sile sa rozšírila po celom okolí. Hovorilo sa, že stačí prísť k studni, nabrať z nej vodu, povedať čarovnú formulku a potom sa na čokoľvek spýtať. Studňa vraj vždy pozná odpoveď. Ľudia, ktorí sa pri studni zastavili a položili svoje otázky, dostali odpovede a boli šťastní.

Čítať ďalej →

Kto rozbil školníkovo okno?

Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti. A ten školník – toho by ste sa báli aj vy. Bol veľmi prísny, stále chodil zachmúrený a na všetko frfotal. Peter a Marek si však nedali povedať a v stredu po škole si opäť kopali. A tu čo sa nestalo!

Čítať ďalej →

Mušľa a jej perla

V hlbinách oceánu, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Vlnili sa vo vode rôznymi spôsobmi. V závislosti od toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale bolo tu aj veľa mušlí. Skrývali sa tu pred rybármi a potápačmi. Skrývali sa, pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.

Čítať ďalej →

Lenivá Moly

V zelenom údolí stál malý domček. Bola to malá chalúpka s bielymi oknami a balkónom plným kvetov. Žila tam Moly . Bola to dobrá dievčina, ale veľmi lenivá. Jej kučeravé vlasy boli vždy zamotané, pretože bola príliš lenivá na to, aby ich učesala. Líca mala špinavé, pretože sa nechcela umyť. Nikdy si svoj malý domček nevyčistila. Nikdy svojej matke s ničím nepomáhala. Jednoducho nechcela. Bola príliš lenivá.

Čítať ďalej →