Rozprávky o zime je najlepšie čítať pekne v teple pod perinkou. Ak sa tešíte na zimu a na sneh, zimné rozprávky vás určite nesklamú. Nechýbajú ani vianočné rozprávky, ktoré k zime neodmysliteľne patria. Tak aké dobrodružstvo v snehu chcete s rozprávkou zažiť dnes?
Vláčik Siláčik bol nákladný vlak. Mal niekoľko vagónov a v nich vozil uhlie a drevo. Rozvážal to po celom meste. Bola to dôležitá práca, pretože v zime uhlie a drevo ľudia potrebovali, aby si mohli zakúriť a zohriať sa.
Čítať ďalej →
V hlbokom lese neďaleko dedinky stála chalúpka. A v tej chalúpke si už roky nažíval starý čarodej Dobromag. Bol to šikovný čarodej – dokázal vyrábať lieky, pričarovať lepšie počasie či prinútiť kvety rozkvitať. Väčšinou nechodil medzi ľudí a voľné chvíle trávil buď v záhradke pri dome alebo so svojím kocúrikom Fúzikom.
Čítať ďalej →
Schyľovalo sa k tomu už dlho. Obloha na nebi sa pripravovala na prvý sneh. Zimné vločky sa chystali v oblakoch, ale dávali si stále načas. Vykúkali, chceli spadnúť, ale na poslednú chvíľu si to ešte rozmysleli.
Čítať ďalej →Bola raz jedna krajina plná snehu a ľadu, kde by sme ľudí veru hľadali len márne. V tejto ľadovej krajine žili tučniaky, veľké i malé, ale aj veľké ľadové medvede či hrozivé tulene, ktorých sa tučniaci báli. V tomto ľadovom kráľovstve žil i malý tučniačik menom Kiko so svojimi kamošmi.
Čítať ďalej →A nastala zima. V kalendári sa objavil mesiac december a vonku začalo primŕzať. Sem-tam už spadla prvá vločka a sem-tam sa na streche objavili prvé cencúle. A niekedy niekde sa objavil aj soplíkový cencúľ niekomu pri nose. Napríklad Riškovi.
Čítať ďalej →Keď zájde slniečko a nebo zahalí čierna deka, je to znamenie, že by sa malo ísť spať. Všade je ticho, len sem-tam niekde zaznie malinké cinknutie, keď vyjde malá hviezdička. Detské izbičky sa zhasnú a ozýva sa z nich pravidelné odfukovanie. Práve v tejto chvíli sa do okien detí začínajú dívať malí noční škriatkovia. Sú to takí strieborní mužíčkovia, ktorí kontrolujú detské priania.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, v mrazivom srdci Aljašky, kde snehové vločky tancujú vo vetre a každý deň nás šteklia po tvári, žil jeden malý ľadový medveď menom Nanuk. Bol to malý medvedík, ktorý bol oveľa menší než ostatné ľadové medvede. Bol však samotár a veľa kamarátov nemal.
Čítať ďalej →Milé detičky, pani jeseň je už v plnom prúde a okolo nás poletujú farebné lístky, ktoré potom pomaly padajú na zem. Na lúkach sa ligocú oranžové tekvice a vo vetre cítiť chladný vánok. A tak sa aj my, spolu s prírodou, pomaly pripravujeme na prichádzajúcu zimu. Pijeme teplé čajíky, poriadne sa obliekame, aby sme neboli chorí, a svoj čas najradšej trávime niekde vnútri – v teple.
Čítať ďalej →Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Čítať ďalej →Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Čítať ďalej →