Najkrajšia nástenka

Pani riaditeľka vyhlásila na začiatku školského roka súťaž. Ktorá trieda bude mať najkrajšiu nástenku, tá pôjde za odmenu v októbri na výlet do planetária. Ďalekohľadom budú pozorovať hviezdy a planéty a užijú si veľa zábavy. Monika bola nástenkárkou v 6.C a keď sa dopočula o súťaži, chcela veľmi vyhrať.

Chcela, aby tá jej nástenka bola najkrajšia a chcela, aby jej spolužiaci mohli ísť do planetária vďaka nej. V triede nebola veľmi obľúbená a spolužiaci sa s ňou veľmi často nerozprávali, preto verila, že keď pre nich túto súťaž vyhrá, začnú ju mať radi.

Monika celé dni plánovala, kreslila, vystrihovala. Nemala čas na školu ani na učenie a nikto jej s tým nepomohol. Ba dokonca čo sa stalo! Keď prišli chlapci z telesnej na jej nakreslené obrázky pohádzali mokré uteráky! Obrázky na ktorých pracovala celé dni boli zničené! A navyše… V 6.B mali nástenku hotovú! A aká bola krásna! Určite vyhrajú! Monika, sklamaná a nahnevaná, ostala deň pred vyhodnotením súťaže v škole dlhšie.

Vkradla sa do triedy 6.B, postŕhala obrázky z triedy a zničila ich! Tak a teraz nevyhrajú! A veru sa tak aj stalo. Riaditeľka nakoniec určila za najkrajšiu nástenku tú Monikinu a trieda 6.C mala ísť na výlet. Spolužiaci začali mať Moniku zrazu radi a každý sa s ňou chcel kamarátiť. Monika však nemala radosť a trápilo ju svedomie.

A tak sa k svojmu činu priznala a oľutovala ho. Vysvetlila, že len chcela, aby ju ostatní mali radi a bola zmierená s tým, že teraz, už sa s ňou opäť nebude chcieť nikto kamarátiť. Lenže spolužiaci z 6.C i žiaci z 6.B, ba dokonca i pani riaditeľka jej odpustili. A na výlet do planetária išli všetci spolu.

Obrazom do minulosti

Oskar bol na prázdninách u starých rodičov. Tí bývali v starom a aj celkom strašidelnom dome na kraji mesta. Dom mal  päť poschodí a dlhé tmavé chodby s množstvo dverí. Keďže Oskar nemal čo robiť, nakukoval do miestností a pozeral, čo tam je. V jednej z izieb našiel pekný obraz. Bol na ňom namaľovaný stredoveký hrad, aký ešte nikdy nevidel. Poznal veľa hradov a zámkov, na veľa z nich už aj bol – na Trenčianskom, na Oravskom, na Bojnickom, no tento ešte nikdy nevidel. Dotkol sa obrazu a a prechádzal po hrade prstami. Zrazu sa rozfúkal vietor, vonku potemnelo a svetlo v izbe zhaslo. Z obrazu začal vystupovať vír ktorý Oskara vtiahol dnu.

Čítať ďalej →

Stretnutie s Brumkom

Žiaci 8.A mali prázdniny. A tak sa dohodli, že sa v   nedeľu stretnú a pôjdu spolu do lesa na opekačku. Zobrali si  klobásky, špekačky, nachystali drevo a spoločne sedeli pri ohníčku a spievali pesničky. Zrazu Jurko navrhol: „Joj, mám chuť na niečo sladké. Slaninky a klobásky boli dobré. Teraz by som si však dal niečo iné.“ Deti súhlasili. „ Poďme si nazbierať čučoriedok.“

Čítať ďalej →