Kde bolo tam bolo, bol raz jeden malý hustý les, ktorý prekvital krásou počas celého roka. Každé ročné obdobie na ňom nechalo svoje čaro. Vždy krásne prekvital, či v zime sa menil na bielu zasneženú krajinku a všetci v ňom boli šťastní. Najkrajší čas v tomto lese bol však práve na jeseň. Keď prvý chladný vetrík začal pofukovať po lese a lístie na stromoch sa začalo sfarbovať na rôzne odtiene červenej, oranžovej či žltej, malý les sa stal miestom s nesmiernou krásou. Ako keby ho sám maliar štetcom namaľoval.
Čítať ďalej →Rozprávky o zvieratkách
Žaby a abeceda
V jednom jazierku žili žabí tatkovia a žabie maminky. A tí mali svoje žabie detičky. Pretože chceli, aby ich deti boli múdre, posielali ich do žabej školy. Žabia škola, to vám bolo miesto na hladine jazierka, kde sa husto rozrástlo lekno. Každá žabka si sadla na jeden list lekna a počúvala pani učiteľku.
Čítať ďalej →O troch prasiatkach
Boli raz tri malé prasiatka, ktoré žili na lúke pri lese. Dlhý čas im bolo dobre a nič im nechýbalo. Až jedného dňa prišlo najmladšie prasiatko so zlou správou. Od múdrej sovy, ktorá vždy mala o všetkom prehľad, sa dozvedelo, že v okolí sa pohybuje vlk.
Čítať ďalej →Vlk a baránok
Kedysi dávno žil vo veľkom stáde jeden malý, tvrdohlavý baránok. Bol vždy spokojný, pretože si robil, čo chcel. Bol ešte maličký a roztomilý, takže sa mu každý malér čoskoro odpustil a nikto sa naňho dlho nehneval. Ani mama ovca, ani pastier či ovčiarske psy.
Čítať ďalej →Škaredé káčatko
Jedného dňa skraja jari mama kačica netrpezlivo obchádzala okolo vajec v hniezde a čakala, až sa všetky jej káčatká vykľujú. A už začula prvé „chrup“. Jedno zo žlťučkých káčatiek sa dralo na svet. A čoskoro to chruplo druhýkrát a tretíkrát. Len to štvrté, najväčšie z vajec stále nič. Mama kačica okolo neho obchádzala, klovala doň zobáčikom, aby ho popohnala, ale káčatku vo vajci sa ešte vyliahnuť nechcelo.
Čítať ďalej →Medvedí pretekári
Za siedmimi skalami a siedmimi horami existuje medvedí les. Už podľa názvu asi spoznáš, že tam žijú iba medvede. Malí aj veľkí. Žijú tam vo veľkých rodinách. Robia všetko spoločne. Zbierajú spolu zásoby jedla, ukladajú sa spolu na zimný spánok a pomáhajú si pri stavaní brlohov. A keď príde jar, organizujú rôzne preteky a súťaže, aby sa zabavili a aby si pretiahli svaly po dlhom zimnom odpočinku.
Čítať ďalej →Ako si zvieratká poradili s požiarom
Nastalo sucho. Obdobie, kedy mraky dávno nikto nevidel. Aj slniečko pálilo oveľa viac. Zvieratká v lese sa schovávali v tieni borovíc a chodili sa schladiť do najbližšieho potoka. Teplo ale nebolo to jediné, čo im robilo starosti. To, že dlho nepršalo, znamenalo, že sa môže občas niekde objaviť požiar. A to sa aj v borovicovom lese stalo.
Čítať ďalej →Doli a jej žrebec
Ďaleko na západe vo westernovom mestečku žilo mladé dievča. Volalo sa Doli. Bolo to statočné a odvážne dievča. Doli nosila vlasy vždy spletené v dvoch vrkočoch a na hlave jej nikdy nechýbal kovbojský klobúk. V tomto meste sa jazdilo len na koňoch. Každý, kto tam býval, mal svojho vlastného. A samozrejme aj Doli mala svojho zvieracieho kamaráta. Bol celý hnedý, len medzi očami mal bielu škvrnu v tvare srdca.
Čítať ďalej →O neposlušných kozliatkach
V malebnej chalúpke pri lese žila koza so svojimi kozliatkami. Kozliatka boli veľmi roztopašné a často svoju mamičku nechceli počúvať. Jedného dňa musela mama koza na pastvu a pred odchodom povedala kozliatkam: „Nechajte si zatvorené dvierka, kým nebudete počuť môj hlas. Prinesiem vám plné vemienko mliečka.“
Čítať ďalej →Slimáčik Máčik
Bol raz jeden slimáčik, ktorý sa volal Máčik. Tento malý slimáčik žil pod malinovým kríkom v lisnatom lese, kde si spokojne nažíval vo svojom maličkom domčeku, ktorý na sebe nosil. Ako vieme, slimáčiky majú na chrbte ulitu, ktorá slúži ako ich domček a zároveň aj ako skrýša pred okolitým svetom. Slimáčik Máčik je bylinožravec, tak ako všetky slimáčiky, a najviac si pochutil na chutnej zeleninke či ovocí. Jedného dňa sa vybral na výpravu.
Čítať ďalej →