Mešec, z ktorého nikdy neubudne

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho  dukátov nikdy neubudlo. Tento mešec dala medzi ľudí, pod podmienkou, že si z neho každý musí vytiahnuť len toľko, koľko nutne potrebuje a ani o zlatku viac, pričom mešec musí posunúť zase ďalším a ďalším ľudom tak, aby sa dostal do rúk všetkým ľudom na svete. 

Čítať ďalej →

Cigánska veštba

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a kráľovná, ktorým sa malo čoskoro narodiť dieťa. Obaja sa naň tešili a už teraz plánovali, aký pekný život mu pripravia. Jeden deň sa kráľovná prechádzala po uliciach mesta. V pokojných myšlienkach ju vyrušila cigánka, ktorá k nej pribehla spoza rohu. „Dajte, dajte, panička, vyveštím vám budúcnosť!“ Kráľovná najskôr nesúhlasila, no nakoniec zvíťazila zvedavosť.

Čítať ďalej →

O studni želaní a odpovedí

Ďaleko za mestom, tam, kde neboli žiadne domy ani budovy, bola studňa. Bola veľmi hlboká. Voda v nej bola nádherne čistá. Na okraji studne viselo vedro. Dala sa spustiť dole a každý, kto chcel, si mohol nabrať vodu a napiť sa. Ale nebola to obyčajná voda. Ani studňa nebola obyčajná. Bola to studňa prianí a odpovedí. Správa o jej magickej sile sa rozšírila po celom okolí. Hovorilo sa, že stačí prísť k studni, nabrať z nej vodu, povedať čarovnú formulku a potom sa na čokoľvek spýtať. Studňa vraj vždy pozná odpoveď. Ľudia, ktorí sa pri studni zastavili a položili svoje otázky, dostali odpovede a boli šťastní.

Čítať ďalej →

Kto rozbil školníkovo okno?

Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti. A ten školník – toho by ste sa báli aj vy. Bol veľmi prísny, stále chodil zachmúrený a na všetko frfotal. Peter a Marek si však nedali povedať a v stredu po škole si opäť kopali. A tu čo sa nestalo!

Čítať ďalej →

Mušľa a jej perla

V hlbinách oceánu, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Vlnili sa vo vode rôznymi spôsobmi. V závislosti od toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale bolo tu aj veľa mušlí. Skrývali sa tu pred rybármi a potápačmi. Skrývali sa, pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.

Čítať ďalej →