Dianka bola milé mladé dievča. Vždy sa usmievala ako slnko. Bola vyššia, dlhé blond vlasy mala vždy stiahnuté do chvosta, a keď sa usmiala, oči jej žiarili. Veľmi rada hrala na gitare. A bola v tom aj veľmi dobrá. Vymýšľala si vlastné piesne a potom ich hrala a spievala. Mala ďalšie hobby. Milovala vlaky. Jej najväčším želaním bolo, aby mohla cestovať vlakom ďaleko a hrať ľuďom svoje piesne na gitare. Urobiť niekomu radosť a zároveň vidieť nové miesta. Ale to bolo len jej želanie.
Čítať ďalej →Pred posledným zvonením
Pred koncom školského roka býva v škole blázinec. Žiaci, ale i učiteľky behajú po chodbách hore dole a snažia sa všetko stihnúť pred tým, ako poslednýkrát zazvoní školský zvonec. Odovzdávajú sa učebnice, čistia sa lavice, upratuje sa dvor. Všade je počuť smiech a vravu. Deti sa rozprávajú o tom, kam pôjdu na prázdniny a učiteľky sa tešia z toho, že zvládli školský rok
Čítať ďalej →Peťa a jej kúzla
Na konci mesta stál vysoký bytový dom. Mal niekoľko poschodí. A na najvyššom, ôsmom poschodí bolo niečo zaujímavé. Okná na tomto poschodí zdobili krásne farebné závesy. Pri každom záblesku slnečného svetla sa trblietali na všetky strany. Občas sa zdalo, že sa v tých oknách objavujú blesky a zvláštne svetelné farby. Kto tam žil? Žilo tam mladé dievča menom Peťa. Ale nebola to len tak hocijaká dievčina. Bola to dobrá a láskavá čarodejnica.
Čítať ďalej →Malá víla a zlá čarodejnica
Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chata. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali v ňom okná a dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila čarodejnica. Bola to stará žena s veľkým nosom a bradavicou. Ale najhoršie nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. Hovorila o iných zle, klamala a vymýšľala si, takže ju nemali radi ani všetci obyvatelia lesa. Jedného dňa však stretla niekoho, kto ju prinútil zamyslieť sa nad sebou.
Čítať ďalej →O Aničke, ktorá išla do sveta
Poznáte tie rozprávky o tom ako sa Janko vydal do sveta a zachránil princeznú? Aj takéto rozprávky čítala svojim vnukom stará mama Beňková. Všetkým sa tieto rozprávky páčili, len Aničke nie. „Čo je dušička, čo sa ti nepáči?“ pýtala sa starká. „ A prečo by to nemohlo byť naopak ha? Prečo by sa do sveta nemohlo vydať dievča, ktoré by zachránilo princa!“
Čítať ďalej →Medvedík Mišo
Medvedík, ktorého všetci volali Mišo, sa prechádzal po lese. Húkal si do kroku, sem-tam poskakoval, pozoroval veveričky na stromoch, a keď sa na lesnej ceste objavil veľký kôl, odložil ho nabok. Tieto prechádzky sa mu veľmi páčili. Kráčal svojím vlastným tempom. Občas si oddýchol v machu a vychutnával si príjemný pokoj, ktorý v lese vládol. Keď si raz Mišo počas takejto prechádzky sadol k stromu, niečo ho prekvapilo.
Čítať ďalej →O jaskyni strachu a odvážnom Jakubovi
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat. Všetci v kráľovstve o ňom hovorili a chýr o ňom sa dostal až ku kráľovi. Ten si ho dal zavolať. Zmätený Jakub sa ani vtedy nebál, no bol zvedavý, čo od neho, chudobného pastiera koní môže chcieť sám veľký kráľ.
Čítať ďalej →Princezná husiarka
Raz na prechádzke stretol mladý gróf na ceste starú ženu. „Mladý muž, mohli by ste mi pomôcť vrátiť sa domov?“ pýta sa ho starká. „Žiaľ, nohy ma už nenesú.“ Mladík súhlasil a vzal dva ťažké koše. Ale starká chcela, aby niesol aj ju! „No tak, mladý muž, vy ste silný a ja som slabá a stará. Odneste ma a ja sa vám odvďačím.“ povzbudzuje ho.
Čítať ďalej →Maliarka Ľubinka
Na veľkom jazere na úplnej samote stála nádherná chata. Bola iná ako ostatné. Každá jeho stena bola vymaľovaná. Ale nielen obyčajnou farbou. Okolo dverí mal namaľované farebné kvety, okolo okien , lienky na stenách cválajúce kone a na streche kvitnúce stromy. Všetky obrázky vyzerali ako živé. Celá chata bola ako z rozprávky. Ale kto žil v takom krásnom dome? Žila tam maliarka Ľubinka
Čítať ďalej →Čertík Bertík na plaveckom výcviku
Nielen deti končili v júni školský rok. Ale aj čertíci. Presne tak. Aj malí čertíci chodia do školy. A zatiaľ čo deti chodia v júni na plavecký výcvik, čertíci veru nie. Čerta a voda to nejde dokopy. Čerti sa vody boja a z ďaleka sa jej vyhýbajú. Teda väčšina čertov.
Čítať ďalej →