V teplej džungli pri veľkej rieke žil malý krokodíl menom Niko. Krokodíl mal šupinaté zelené telo a veľké ústa. Veľa zvieratiek sa ho práve preto v džungli bálo a vyhýbalo sa rieke v ktorej žil. On sa však rád usmieval, no ostatné zvieratá sa báli jeho veľkých zubov, a práve preto veľa kamarátov nemal. Bol z toho veľmi smutný. Vždy sledoval ako sa opičky spolu hrajú na stromoch, či žabky si spolu krákajú na liane. Aj on chcel nejakého kamaráta.
Čítať ďalej →
Na púšti zaliatej slnkom, žili rôzne zvieratká. Či už tie veľké zvieratká ako napríklad ťavy s dvoma hrbmi, či tie menšie ako napríklad púštna líška či jedovaté slizké hady. No žila tam aj malá púštna jašterička menom Riko. Mal zeleno-žlté šupinky a dlhý šupinatý chvost. Ten púšť miloval, rád sa ohrieval na piesku či na kameni, či sa len-tak túlal púšťou.
Čítať ďalej →
V detskej izbe chlapčeka Miška, by sme okrem knižiek, hračiek, či plyšákov, našli aj rôzne postavičky superhrdinov. Tie ležali na poličke a usmievali sa na celú izbu. Spider-man vedel strieľať „pavučinky” z ruky a lietať a zase hračkársky Superman vedel po stlačení gombíka lietať a vydávať rôzne zvuky.
Čítať ďalej →
Milé detičky, spomínate si na príbeh o lietadielku Rýchliku? Lietadielko bolo síce maličké, no túžilo, že jedného dňa bude raz letieť vysoko v oblakoch ako veľké lietadlá. Keď si tak letelo oblohou, na krídle mu pristála malá lastovička menom Mimi. Malá lastovička stratila svoj kŕdeľ v diaľke a jej krídelká už nevládali. Lietadlo Rýchlik sa rozhodlo, že jej pomôže a za jej rodinkou ju privezie on. A tak aj bolo.
Čítať ďalej →Milé detičky, ako už všetci vieme, v rozprávkach je možné všetko. Všetko čo nám len naša fantázia dovolí. V rozprávkach nájdeme čarodejnice, veľké príšery či lietajúcich drakov, natrafíme aj na rozprávajúce autá či lietadlá. A dnes si vyrozprávame príbeh o jednom zvedavom lietadielku, ktoré zažilo dobrodružstvo ako žiadne iné.
Čítať ďalej →Milé detičky, spomínate si na hnedovlasé dievčatko menom Vilma, ktorej časy v škôlke skončili? Bol začiatok septembra a malé dievčatko čakal veľký deň. Bol prvý školský deň. Vilma bola veselá a odvážna, no zo školy mala trošku strach, keďže tam nikoho nepoznala.
Čítať ďalej →Začínala sa škola. A tým končili nie len slnečné letné prázdniny, plné zábavy, ale aj časy v škôlke malej Vilmy. Vilma bolo veselé dievčatko, plné odvahy, no pred školou mala strach. Hnedovlasé dievčatko bolo smutné, že jej škôlka končí. Mala tam predsa veľa kamošiek a každý deň tam bola zábava.
Čítať ďalej →Bola raz jedna princezná menom Anabella. Princezná vyrástla na nádhernom zámku, ktorý sa týčil na kopci s výhľadom na celé kráľovstvo. Dedinčania, ľud kráľa Viktora, však opovrhoval kráľom i princeznou. Pravdou však bolo, že kráľ i princezná robili všetko pre to, aby si dôveru dedinčanov po jednej prehratej vojne opäť získali. Snažili sa ako vedeli, no dedinčania kráľovstvu neverili.
Čítať ďalej →Milé detičky, určite si spomínate na rozprávku o kúzelnom tekvicovom raji, kde žili jesenné víly. Jesenné víly sa vždy po lete prebúdzali a vykúkali zo svojich magických tekvicových domčekov. Mali veľmi dôležitú úlohu. Museli sa totiž postarať o to, aby po teplúčkom lete sfarbili svet farbami jesene. A to bolo aj úlohou víly Liany. Tá letela po tekvicovej krajinke, privítala sa po dlhom spánku so svojimi sestričkami vílami a vybrala sa do blízkeho mesta. V mestečku svojím kúzelným prútikom obliekla každý strom do farieb jesene a priviedla so sebou aj chladný vánok. Radovala sa so svojej úspešnej práce.
Čítať ďalej →Bola raz jedna krajinka plná čarovných tekvíc. Najviac však prekvitala na jeseň. Po zvyšok roka v krajinke tekvíc všetko spalo. Všade po okolí ste mohli natrafiť na veľké či malé, žlté či oranžové tekvičky. Lúka plná tekvíc vyzerala ako z rozprávky. No neboli to však obyčajné tekvičky. Tieto magické tekvičky boli domčeky pre malé jesenné víly. Jesenné víly, ako aj celá krajina tekvíc, sa prebúdzali zo spánku práve na jeseň.
Čítať ďalej →