V dávnych dobách vládla všade na svete chudoba. Dokonca aj v malej chalúpke pri lese, kde žil otecko so svojimi deťmi, Jankom a Marienkou. Spolu s nimi žila aj oteckova druhá žena, macocha, ktorá nemala deti veľmi rada.
Čítať ďalej →
V jednom jazierku žili žabí tatkovia a žabie maminky. A tí mali svoje žabie detičky. Pretože chceli, aby ich deti boli múdre, posielali ich do žabej školy. Žabia škola, to vám bolo miesto na hladine jazierka, kde sa husto rozrástlo lekno. Každá žabka si sadla na jeden list lekna a počúvala pani učiteľku.
Čítať ďalej →
Boli raz tri malé prasiatka, ktoré žili na lúke pri lese. Dlhý čas im bolo dobre a nič im nechýbalo. Až jedného dňa prišlo najmladšie prasiatko so zlou správou. Od múdrej sovy, ktorá vždy mala o všetkom prehľad, sa dozvedelo, že v okolí sa pohybuje vlk.
Čítať ďalej →
V jednom skromnom domčeku žila matka s dvoma dcérami. Holena bola jej vlastná a Maruška nevlastná. Holena sa k práci nemala, celé dni len leňošila a snívala o tom, ako si pre ňu príde bohatý ženích. Avšak Maruška, to bolo niečo iné. Všetku prácu v dome zastala a všetko jej išlo od ruky. Navyše každým dňom rástla do krásy. Až sa jej macocha dovtípila, že takto si žiadny ženích pre jej Holenu nepríde. Každý bude chcieť Marušku. Bude sa musieť Marušky nejako zbaviť…
Čítať ďalej →Kedysi dávno žil vo veľkom stáde jeden malý, tvrdohlavý baránok. Bol vždy spokojný, pretože si robil, čo chcel. Bol ešte maličký a roztomilý, takže sa mu každý malér čoskoro odpustil a nikto sa naňho dlho nehneval. Ani mama ovca, ani pastier či ovčiarske psy.
Čítať ďalej →Jedného dňa skraja jari mama kačica netrpezlivo obchádzala okolo vajec v hniezde a čakala, až sa všetky jej káčatká vykľujú. A už začula prvé „chrup“. Jedno zo žlťučkých káčatiek sa dralo na svet. A čoskoro to chruplo druhýkrát a tretíkrát. Len to štvrté, najväčšie z vajec stále nič. Mama kačica okolo neho obchádzala, klovala doň zobáčikom, aby ho popohnala, ale káčatku vo vajci sa ešte vyliahnuť nechcelo.
Čítať ďalej →Kedysi dávno, ďaleko v hlbokom oceáne, kde bola voda veľmi čistá a modrá, vládol podmorskému svetu a morským ľuďom kráľ. V podmorskom svete rástli krásne stromy a farebné kvety. Žili tam aj krásne živočíchy a najrôznejšie ryby. Morský ľud žil v harmónii.
Čítať ďalej →Keď začala jar, rôzne zvieratá sa začali prebúdzať zo zimného spánku. Jedným z nich bol aj veľký medveď Brumko. Celú zimu prespal vo svojom ukrytom brlohu. Keď sa však zima skončila, vyšiel von, pretiahol sa a hľadal niečo na jedenie. Dostal obrovskú chuť na med. To ale ešte nevedel, čo bude musieť urobiť, aby si na ňom pochutnal.
Čítať ďalej →Za siedmimi skalami a siedmimi horami existuje medvedí les. Už podľa názvu asi spoznáš, že tam žijú iba medvede. Malí aj veľkí. Žijú tam vo veľkých rodinách. Robia všetko spoločne. Zbierajú spolu zásoby jedla, ukladajú sa spolu na zimný spánok a pomáhajú si pri stavaní brlohov. A keď príde jar, organizujú rôzne preteky a súťaže, aby sa zabavili a aby si pretiahli svaly po dlhom zimnom odpočinku.
Čítať ďalej →Nastalo sucho. Obdobie, kedy mraky dávno nikto nevidel. Aj slniečko pálilo oveľa viac. Zvieratká v lese sa schovávali v tieni borovíc a chodili sa schladiť do najbližšieho potoka. Teplo ale nebolo to jediné, čo im robilo starosti. To, že dlho nepršalo, znamenalo, že sa môže občas niekde objaviť požiar. A to sa aj v borovicovom lese stalo.
Čítať ďalej →