Bubík a Zubomila s ich mamičkou a tatkom a množstvom ďalších rozprávkových postáv nás budú sprevádzať pri každej rozprávke o zubatých strašidlách. Či je v Strašidrne školský rok, alebo prázdniny, zubaté strašidlá majú stále plno zážitkov.
Prišiel pondelok. A vtedy sa vstáva skoro. V Strašidrne totiž ako prvý chodí na koledu strýko Vodnícky. A kto sa dlho vyvaľuje v posteli, toho v nej poleje studenou vodou. Preto sú všetci už od prvého vtáčieho čvirikania hore.
„Pôjdeš tiež koledovať?“ pýtala sa mamička Bubíka.
Čítať ďalej →
Bubík sa konečne dočkal. V kostole sa dnes oslavovalo. Ale do nejakej párty s konfetami, akú si on predstavoval, to malo ďaleko. Napriek tomu tam bolo za celý týždeň najveselšie. Ľudia tam chodili s jedlom, mazancami, barančekmi a perníčkami a nechávali si všetky tie dobroty od pána farára posvätiť.
Čítať ďalej →
Prišiel nový deň. Bubík so Zubomilou priniesli sliepočke naklíčené obilie. Rozbili vajíčka, z ktorých rástlo ako vlasy, aby si sliepočka mohla pozobať aj škrupinky. Stáli aj so zajačikom pred kurínom a pozerali sa, ako si sliepočka pochutnáva.
Čítať ďalej →Bubík sa so Zubomilou stretli so zajačikom pri kuríne v lese.
„Dnes pôjdeme hľadať poklady,“ povedal zajačik. „Na Veľký piatok sa hovorí, že sa otvárajú hory a vydávajú svoj poklad. Možno nájdeme niečo, čo poteší našu sliepočku.
Čítať ďalej →Bubík dnes nezaspal a vyrazil strašiť do kostola. Nechcelo sa mu, ale dnes chcel byť ten múdry on. Zubomila nemusí byť stále tá, ktorá vie všetko.
Po obede sa stretli so Zubomilou a zajkom pri lese. Vybrali sa na vetvičky.
Čítať ďalej →Prišla streda a Bubík so Zubomilou sa opäť vybrali za zajačikom ku kurínu. Spoločne všetci maľovali vyfúknuté vajíčka. Maľovali ich rôznymi farbami, robili na nich prúžky, bodky aj kvietky. Keď vajíčka uschli, prevliekli cez ne mašličku, dole urobili uzlík a vešali vajíčka na stromček pred kurínom.
Čítať ďalej →Zubaté strašidlá majú celý veľkonočný týždeň prázdniny. Prečo? Aby mohli strašiť ľudí. Alebo to aspoň mohli skúšať a učiť sa to. Posledný deň školy si každé strašidlo vylosovalo miesto, kde bude strašiť. Za domácu úlohu musia všetci žiaci napísať aspoň o jednom človeku, ktorého vystrašili, a akým spôsobom to urobili.
Čítať ďalej →Vo Strašidrne bol krásny deň. Jar už klopala na dvere a kvietky rozkvitali. Objavili sa už biele kvitnúce strašenky aj bubule a prebudili sa muchy. To je dobrá správa pre všetky zubaté strašidlá, pretože sa z nich dá pripraviť úžasný a veľmi dobrý muchovník.
Čítať ďalej →Bubík so Zubomilou sa tešili na Veľkú noc. Mamička ich hneď ráno poslala po zelené vetvičky, ktorými teraz vymetala dom.
„Nechápem, prečo ti nestačí metla,“ hundral Bubík. „Akurát som si roztrhol nohavice, keď som pre ne liezol na brezu.“
Čítať ďalej →Mesto Strašidrno ešte pokrývala vrstva snehu, ktorý sa pomaly topil, ako pomaličky naťahovala svoje prstíčky jar a vyháňala studenú zimu preč za kopce. To ráno však sneh vyzeral inak. Keď sa zubaté strašidlá ráno prebudili, namiesto bielej periny videli oranžový špinavý sneh. A pretože strašidlá sú zvyknuté strašiť ľudí a nie seba, strašne sa toho zľakli.
Čítať ďalej →