Ľudmilka bolo malé blonďavé dievčatko, ktoré trávilo väčšinu času v lese. Rada si čítala, odpočívala a dávala srnkám do kŕmidiel rôzne pochúťky. Milovala, keď si mohla len tak ľahnúť do machu, cítiť vôňu hríbov a ochutnávať lesné plody, ktoré rástli všade naokolo. Jedného dňa však Ľudmilka v lese stretla niekoho, koho ešte nikdy predtým nevidela. Ani vlastne netušila, že niekto taký existuje.
Čítať ďalej →
Milé deti, určite si spomínate na neposlušnú Veroniku, ktorá neposlúchala svoju maminku a stále len sladkosti papať chcela. A veľa sladkého nám predsa škodí nie len na bruško, ale aj na zúbky, ktoré nás môžu z toho bolieť. Jedného dňa, keď prišla Veronika zo školy nevedela v skrinke žiadne sladkosti nájsť! Maminka jej povedala, že všetky sladkosti odniesla zúbková víla, lebo nechcela aby si dievčatko zúbky pokazilo.
Čítať ďalej →
Malá Veronika veľmi ľúbila papať sladkosti. Najviac zo všetkých však cukríky a lízatká. Maminka sa snažila do svojej dcérky dostať čo-to ovocia a zeleniny, no Veronika bola veľmi tvrdohlavá a vždy si vypýtala aj sladkosti. Keď sladkosť nedostala veľmi plakala. A takto s ňou maminka dlho bojovala. A to predsa nie je pekné. Je dôležité zdravo jesť, aby sme boli silní a narástli. A nemôžeme papať veľa sladkostí, aby nás nebolelo bruško a zuby. To ju učila nie len maminka, ale aj pani učiteľky v škole.
Čítať ďalej →
V mystickej ríši o ktorej náš svet ani netušil, schovávala sa malebná krajina čarovných bytostí. Táto magická ríša sa nazývala Arkánia. Arkánia bola krajina, kde by ste ľudí hľadali len márne. Bola totiž domovom pre podivuhodné stvorenia, či už tam žili kúzelné víly, elfovia, ale aj bytosti, ktoré sú mystické a na svete ich je už veľmi málo – čarovné jednorožce.
Čítať ďalej →Keď sa večer pozrieš na oblohu a keď mraky už dávno išli spať a nepreháňajú sa na oblohe, uvidíš všade nad sebou hviezdy. Je to ako čierny plášť z trblietok. Niektoré žiaria jasne, iné jemne. Ak sa pozrieš pozorne, uvidíš malé svetielko, ktoré skáče z jednej hviezdy na druhú. To malé svetielko je Zornička. Nebeská nočná víla, ktorá dáva pozor na hviezdy a mesiac, a keď nastane správny čas, prebudí slnko, aby vyšlo na oblohu. Dáva slnku dobré ráno. Preto sa volá Zornička.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden les. No nebol to len taký obyčajný les, bol kúzelný. Žily v ňom zvieratká spolu s dobrou vílou. Dobrá víla Linda dozerala na les a na zvieratká v ňom. No raz sa do lesa dostal neznámy muž. Bol to zlý čarodejník Cyprián.
Čítať ďalej →Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka plná krásnych kvietkov. A pod jedným takýmto ružovým kvietkom, žila prekrásna víla Amélia. Táto víla mala krásne ružové krídelka v tvare motýľa, preto jej často jej kamarátky víly hovorili „Motýľka“.
Čítať ďalej →