Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno za vysokými horami a dolinami sa nachádzala malá krajinka. V tej krajine sa ľudia chystali na príchod Vianočných sviatkov. Ľudia tu žili naozaj celým srdcom. Všetci vyšli na námestie, zdobili ho farebnými ozdobami a svetielkami, spievali koledy, varili si punč a doniesli ten najkrajší stromček z lesa, aby si ho spolu ozdobili.
Čítať ďalej →
V jednej malej krajinke za tromi horami a tromi dolinami žil malý chlapec, ktorý rád pozoroval hviezdy. Paľko si už niekoľko večerov všimol podivnú vec – na nebi sa neobjavila ani jediná hviezda.
Čítať ďalej →
Hlboko v lese, až tam, kde stromy tak husto rastú, že robia čiernočiernu tmu, je malý rybník. Jeho hladina sa len občas zaleskne vo svite mesiaca. Okolo neho je tma. Nikto z ľudí k nemu nechodí. Každý večer sa pri ňom ale objavujú víly. Tancujú okolo neho, zľahka si namáčajú svoje bosé nohy a ich slabý chichotavý hlások sa rozlieha po celom lese, akoby sa vznášal po vetre.
Čítať ďalej →V ďalekej krajine, kde čerešne kvitnú ako ružové oblaky a vo vzduchu je stále cítiť vôňu jari, žila víla menom Liora. Bola stvorená z prvého jarného vánku a kvetov čerešne – ľahká ako dych a krásna ako ranné svetlo. Objavovala sa iba vtedy, keď začali kvitnúť stromy, a s posledným opadnutým lupienkom zmizla bez stopy.
Čítať ďalej →Kedysi dávno, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, ukrývalo sa v hustých lesoch jazierko. Nebolo to obyčajné jazierko – jeho vody žiarili v mesačnom svetle a kto sa v ňom zahľadel na svoj odraz, mohol vidieť obrazy z iných svetov. Ľudia z blízkej dediny ho volali Tajomné jazierko a zďaleka sa mu vyhýbali, lebo sa povrávalo, že je prekliate.
Čítať ďalej →Kedysi dávno bola jedna vysoká hora, a za tou horou bolo malé mestečko. Tomu mestečku vládol spravodlivý vládca, ktorý chcel, aby jeho ľud bol spokojný a šťastný. A to sa mu aj darilo. Ľudia si nažívali šťastne, vždy mali všetkého, čo potrebovali. Jediné, čo ich však začalo trápiť, to bolo počasie.
Čítať ďalej →Víla Tamarka bývala v čarovnom lese, kde kvitli farebné stromy a každý z nich mal svoj hlas a príbeh. Jedného dňa si všimla, že najväčší dub – ktorému všetci hovorili Ľuboš – začal vädnúť. Jeho lístie bledlo, konáre klesali a vtáky na ňom prestali spievať.
Čítať ďalej →Keď príde jar, lúky sa začnú farbiť všetkými farbami. Tráva je vtedy najzelenšia, ako len môže byť, a medzi ňou sa objavujú krásne pestrofarebné kvety. Niektoré vzorne stoja ako stožiar, iné sa otáčajú za slniečkom a ďalšie sú mierne ohnuté a visia ako zvončeky. Keď sa poriadne zadívaš do vnútra tých kvetov, uvidíš, ako medzi nimi poskakuje maličká víla.
Čítať ďalej →Večer, keď už všetci spia, vylietajú zo svojich úkrytov malé víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú škáročku a vkĺznu pod vankúš.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, proste veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej nebesky modrých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →