Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
V ďalekej krajine, kde čerešne kvitnú ako ružové oblaky a vo vzduchu je stále cítiť vôňu jari, žila víla menom Liora. Bola stvorená z prvého jarného vánku a kvetov čerešne – ľahká ako dych a krásna ako ranné svetlo. Objavovala sa iba vtedy, keď začali kvitnúť stromy, a s posledným opadnutým lupienkom zmizla bez stopy.
Čítať ďalej →Kedysi dávno, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, ukrývalo sa v hustých lesoch jazierko. Nebolo to obyčajné jazierko – jeho vody žiarili v mesačnom svetle a kto sa v ňom zahľadel na svoj odraz, mohol vidieť obrazy z iných svetov. Ľudia z blízkej dediny ho volali Tajomné jazierko a zďaleka sa mu vyhýbali, lebo sa povrávalo, že je prekliate.
Čítať ďalej →Kedysi dávno bola jedna vysoká hora, a za tou horou bolo malé mestečko. Tomu mestečku vládol spravodlivý vládca, ktorý chcel, aby jeho ľud bol spokojný a šťastný. A to sa mu aj darilo. Ľudia si nažívali šťastne, vždy mali všetkého, čo potrebovali. Jediné, čo ich však začalo trápiť, to bolo počasie.
Čítať ďalej →Víla Tamarka bývala v čarovnom lese, kde kvitli farebné stromy a každý z nich mal svoj hlas a príbeh. Jedného dňa si všimla, že najväčší dub – ktorému všetci hovorili Ľuboš – začal vädnúť. Jeho lístie bledlo, konáre klesali a vtáky na ňom prestali spievať.
Čítať ďalej →Keď príde jar, lúky sa začnú farbiť všetkými farbami. Tráva je vtedy najzelenšia, ako len môže byť, a medzi ňou sa objavujú krásne pestrofarebné kvety. Niektoré vzorne stoja ako stožiar, iné sa otáčajú za slniečkom a ďalšie sú mierne ohnuté a visia ako zvončeky. Keď sa poriadne zadívaš do vnútra tých kvetov, uvidíš, ako medzi nimi poskakuje maličká víla.
Čítať ďalej →Večer, keď už všetci spia, vylietajú zo svojich úkrytov malé víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú škáročku a vkĺznu pod vankúš.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, proste veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej nebesky modrých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Čítať ďalej →Žilo iba s babičkou, ktorej sa vždy snažilo pomáhať, ako len vedelo. A keď mu zvýšil čas, chodievalo sa prechádzať na lúku neďaleko domu. Rado sa tam hralo s motýľmi a plietlo si vence z kvetov.
Čítať ďalej →Víla Dandelia bola kvetinová víla. Ale zatiaľ čo ostatné kvetinové víly mali krásne motýlie krídla hrajúce všetkými možnými farbami, víla Dandelia nemala žiadne. To ju veľmi trápilo, pretože ostatné víly sa jej kvôli tomu často posmievali. To bolo od nich veľmi škaredé.
Čítať ďalej →