Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka plná krásnych kvietkov. A pod jedným takýmto ružovým kvietkom, žila prekrásna víla Amélia. Táto víla mala krásne ružové krídelka v tvare motýľa, preto jej často jej kamarátky víly hovorili „Motýľka“.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bol jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem tam nejaká muchotrávka. Pravidelne každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi maličká. Keď išiel okolo nej nejaký dospelý, videl len malé svetielko na pni. Ale nespoznal, že by to bola víla.
Čítať ďalej →
Určite si pamätáte príbeh o kučeravom dievčaťku Mii, ktorá si nechcela umývať zúbky. Avšak presvedčila Miu kúzelná víla, ktorá zavítala v jeden večer do jej malej izbičky?.. To hneď zistíme! Po návšteve víly, ktorú síce Mia nevidela, pretože sa jej víla neukázala a už ani neozvala, si povedala, že sa zmení. Hneď ráno vstala, pozrela sa pod vankúšik, no svoj malý mliečny zúbok tam stále mala.
Čítať ďalej →
Ďaleko nad nebom až skoro vo vesmíre stojí krásny dom. Je postavený na jednej planéte. Nie je to ale len taký obyčajný dom. Vyzerá, ako keby bol z pary. Neprestajne sa tak akosi jemne vlní. Je to čarovná továreň.
Čítať ďalej →
Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!
Čítať ďalej →
Keď sa večer zotmie a na oblohe sa namiesto slnka objaví mesiac a hviezdy, začnú sa diať zvláštne veci. Také magické veci.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chata. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali v ňom okná a dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila čarodejnica. Bola to stará žena s veľkým nosom a bradavicou. Ale najhoršie nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. Hovorila o iných zle, klamala a vymýšľala si, takže ju nemali radi ani všetci obyvatelia lesa. Jedného dňa však stretla niekoho, kto ju prinútil zamyslieť sa nad sebou.
Čítať ďalej →Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať farebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov prilietajú späť z našich teplých krajín. Slnko hreje a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu pokropí neočakávaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Viete čo? Je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako sa sem dostala. Ale ja poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo kúzlo dúhy.
Čítať ďalej →Prišiel máj a s májom zakvitli aj stromy. Predovšetkým jedna z čerešní v kráľovskej záhrade kvitla obzvlášť pekne. Princ Dalibor pod ňou veľmi rád sedával a rozmýšľal. Hľadel pri tom na kvety čerešne a predstavoval si: „Zdá sa mi, ako by to bolo dievča. Krásne dievča s bielou pokožkou, bielymi vlasmi až po pás, červenými perami a tmavými očami. Akoby vyšla z toho stromu.“ A potom zaspal.
Čítať ďalej →
Možno o tom neviete, ale na dne mora žije národ, ktorý má svojho kráľa, hrad aj zákony a malú morskú vílu. V skutočnosti je ich šesť, pretože kráľ má šesť dcér. Najmladšia z nich, jeho najobľúbenejšia, je najmilšia, najzvedavejšia a najtvrdohlavejšia.
Čítať ďalej →