Vo vojne s Turkami bojoval i kráľ Belo. Čestný a odvážny kráľ sa sám postavil do čela vojska a povzbudzoval svojich vojakov, aby verili vo víťazstvo. Kráľovo vojsko však prehrávalo. Kráľ s poslednými zvyškami svojho vojska musel ujsť cez rozvodnenú rieku.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ. Nie o ňom však bude tento príbeh. Tento príbeh bude o jeho radcovi, ktorý bol zlý a chamtivý. V mene kráľa chodil po kráľovstve a vyberal od chudobných ľudí veľké dane.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, žil raz v jednej rozpadnutej chalúpke chudobný Janko. Rodičov už nemal a nemal ani peniaze. Bol však dobrého srdca a každému pomohol. Ako tak čas ubiehal, rozhodol sa Janko, že pôjde do sveta. Veď doma ho už nič nedržalo. Dá sa on k niekomu do služby a možno si nájde aj nevestu. Ako tak blúdil krajinami, zablúdil do jednej veľmi čudesnej krajiny, v ktorej boli ľudia smutní, neveselí.
Čítať ďalej →
Za dedinou, v ktorej žil pastier Demian, usadil sa drak. Každý večer vyletel z jaskyne do dediny a zobral si so sebou jednu kravičku, ovečku, alebo prasiatko. Ľudia boli nahnevaní, veď už v dedine nezostalo skoro ani jedno zvieratko. Išli za kráľom a porozprávali mu o drakovi a o tom, čo sa deje v ich dedine. Kráľ nechal vyhlásiť po okolí, že ten, kto sa draka zbaví, bude odmenený.
Čítať ďalej →
Prvé jablko malo byť v nebeskej záhrade. Lenže ako sa tam dostane? Prvé týždne blúdila Katarína hore dole a hľadala nemožné. Ako sa dostane do neba? Kadiaľ tam pôjde? Kto jej ukáže cestu? Katarína bola taká nešťastná, až sa rozplakala. Tu ju našla starenka s raždím na chrbte.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, žili raz dve sestry. Jedna sa volala Veronika. Bola pekná, múdra a dobrá. Každému pomohla. Tá druhá, ktorá sa volala Katarína, bola jej pravým opakom. Bola škaredá, zatrpknutá a zlá. Ku každému sa správala povýšenecky.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna nádherná princezná. Jej otec, hradný pán, sa rozhodol, že prišiel čas, aby sa vydala. Začali teda pre princeznú hľadať ženícha. Hradný pán však nebol s nikým spokojný. Jeden bol príliš starý, druhý príliš mladý, tretí prichudý, štvrtý pritučný, piaty príliš chudobný. Hradný pán sa nevedel rozhodnúť. A preto zadal princom úlohu.
Čítať ďalej →
Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Čítať ďalej →
Už piaty rok bojovalo kráľovo vojsko s Turkami. A v tom vojsku bojoval aj jeden starý vojak Anton, ktorý tam bol, čuduj sa svete, aj so svojou mladou odvážnou dcérou. Táto dcéra sa volala Marína a nehnula sa od otca ani na krok. Keď otca povolali na vojnu, bola z toho smutná a nevedela si predstaviť, že by bola bez neho. Veď mala už len jeho jediného. Darmo prosila kráľa, že otec je už predsa starý a nebude dobre bojovať. Kráľ potreboval každého muža. A tak išla Marína s otcom.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, neďaleko hradu kráľa Matúša vyvieral liečivý prameň. Tento liečivý prameň zahojil každú ranu a vyliečil každú bolesť. Aj sám kráľ Matúš prišiel na účinky liečivého prameňa len nedávno. A náhodou.
Čítať ďalej →