Milé detičky, určite si spomínate na krásnu čarodejnicu Helgu, ktorá žila sama v lese spolu so svojou čiernou mačkou Felíciu. Utiekla z dediny v ktorej ju všetci odsudzovali, že práve ona zakliala svojho najmilšieho chlapca Erika, ktorý zo dňa na deň zmizol. Dedinčania si mysleli totiž, že nik nemôže byť taký krásny ako je Helga, musia v tom byť nejaké zlé čary.
Čítať ďalej →
Za horami za dolami, bola jedna malá stará drevená chalúpka v ktorej žila čarodejnica Helga. Čarodejnica bola veľmi krásna, mala čierne husté vlasy ako havran a oči modré ako najjasnejšie nebo. Svojimi bylinkami pomáhala všetkým zvieratkám v lese. Vo svojej chalupe v strede borovicového lesa, žila však sama, spoločnosť jej robila len jej malá čierna mačka Felícia.
Čítať ďalej →
Ej, po svete sa rozchýrilo, že kováč Matej si hľadá nevestu! A to už je teda čo povedať. Dlhú dobu sa on zastrájal, že sa ženiť nebude, no predsa mu len samému začalo byť smutno. Zišla by sa mu milá, pracovitá žienka, o ktorú by sa mohol oprieť v ťažkých časoch a s ktorou by sa mohol tešiť vtedy, keď bude veselo. Ba už v ušiach počul aj džavot malých detičiek, ktoré by mu pobehovali po kováčskej dielni. A tak sa Matej obzeral po dievčinách naokolo.
Čítať ďalej →
Jurko, ktorého otec pre lenivosť z domu vyhnal a ktorý rok u prísnej čarodejnice slúžil, sa teda vybral vyslobodiť zakliatu princeznú. Rozlúčil sa s čarodejnicou, poďakoval jej za to, že ho naučila nebyť lenivým, zobral si od nej batôžtek a išiel.
Čítať ďalej →
Bol raz jeden pohľadný mládenec, ktorý žil v hlbokej hore so svojou mamou, ktorá bola čarodejka. Neďaleko v chate žila zase dievčina, prekrásna, tvár mala bielu ako sneh a pery červené ako ruža. Nebola však z nejakej bohatej rodiny, ale zato srdce mala ako zo zlata. Každé ráno chodievala k studni po vodu, kde sa stretla s Tomášom, ktorý jej vždy s ťažkými vedrami pomohol i ju vždy rozosmial, keď mala ťažký deň. Obaja si boli každým dňom istý, že ich srdce bije jeden pre druhého. Avšak jedného dňa Katka vyčkávala Tomáša pri studni, ako každé ráno, no Tomáš nikde.
Čítať ďalej →
Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, bolo raz jedno obrovské kráľovstvo. Avšak, napriek všetkému bohatstvu, ktoré mali, život na hrade bol smutný a pochmúrny, pretože bolo zakliate. Prekliala ho zlá čarodejnica, ktorá začarovala Vianoce tak, aby boli bez snehu. Nahnevalo ju, že ako jediná nebola pozvaná na narodenie kráľovej dcéry Magdalény.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna ježibaba, ktorá sa volala Daria. Daria vyzerala ako všetky tie ježibaby, o ktorých ste čítali v rozprávkových knižkách. Mala dlhé, čierne vlasy, veľký nos a na ňom bradavicu, na chrbte hrb a na hlave klobúk. Nebola však ako tie ostatné bosorky z rozprávok.
Čítať ďalej →Dávno pradávno žila stará kráľovná, ktorá vedela čarovať, a mala dcéru, čo bola najkrajšou dievčinou pod slnkom. No starena na iné nemyslela, len ako by ľudí do záhuby doviedla. Keď sa na zámku hlásil pytač, povedala mu, že mu dá dcéru iba pod tou podmienkou, ak splní takú a takú úlohu, no ak ju nesplní, príde o život. Nejedného princa oslnila krása kráľovskej panny a uchádzal sa o jej ruku. Ale pretože nesplnil úlohu, dala ho krutá vládkyňa bez milosti zmárniť.
Čítať ďalej →Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, boli raz dvaja bratia, princovia Slavomír a Vladimír. Zatiaľčo Slavomír bol dobrý, pekný a múdry, Vladimír bol zlý a pyšný. Veľmi závidel svojmu bratovi, že ho mal otec kráľ radšej, a aj to, že Slavomír vedel pekne spievať.
Čítať ďalej →