Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa pre to ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →Rozprávky na dobrú noc
Rozprávky pre detičky na dobrú noc, pre malých aj veľkých. Vychutnajte si online detské rozprávky od rôznych autorov.
Neváhajte písať komentáre, posielať obrázky, zdieľať Rozpravkozem na sociálnych sieťach.
O kýchajúcej ježibabe
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna ježibaba, ktorá sa volala Daria. Daria vyzerala ako všetky tie ježibaby, o ktorých ste čítali v rozprávkových knižkách. Mala dlhé čierne vlasy, veľký nos a na ňom bradavicu, na chrbte hrb a na hlave klobúk. Nebola však ako tie ostatné bosorky z rozprávok.
Čítať ďalej →Jankov starý kôň a zachránená princezná
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu – Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →O troch priateľoch
„Babka, povedz mi tú rozprávku o slniečku, prosím,“ vyvaľoval oči Jakubko. „Poviem ti rozprávku, môj drahý, len sa najprv prezleč do pyžamka a umy si zúbky!“ rozkázala stará mama Jakubkovi. Jakubko sa rozbehol rovno do svojej izby a otvoril veľkú skriňu plnú oblečenia. Vytiahol z nej modré pyžamko s bielym autíčkom na rukávoch.
Čítať ďalej →Šialene smutný Buddy
Buddy miloval leto. Teda nevedel, čo to leto presne je, ale vedel, že je veľmi teplo a že býva dlho svetlo a že je Robko, jeho kamarát stále doma s ním. Chodili na dlhé prechádzky a dlho sa hrávali. No teraz pochopil že leto sa už zase skončili.
Čítať ďalej →Evkine vymyslené prázdniny
Evka mala školu veľmi rada a veľmi sa do nej tešila. Už v auguste mala všetko prichystané. Zošity, farbičky i vrecko na telesnú. A tešila sa aj vtedy, keď už chodili do školy. Na všetkých hodinách usilovne pracovala, a preto bola pani učiteľka prekvapená, keď na slovenčine Evička odmietla písať sloh.
Čítať ďalej →Čižmy z byvolej kože
Bol raz jeden vojak, ktorý sa ničoho nebál a pre nič sa netrápil. No prišiel čas, že ho prepustili zo služby, a pretože sa ničomu nevyučil a nevedel si zarobiť na živobytie, len sa túlal po svete a prosil dobrých ľudí o almužnu. Cez plecia mal prehodený starý kabát, okrem toho mal ešte jazdecké čižmy z byvolej kože, a to bol celý jeho majetok.
Čítať ďalej →Princezná, čo nevedela skákať cez kozu
Vedeli ste, že aj princezné musia chodiť do školy? Veru musia. A učia sa tam všetko to isté, čo aj my. Aj matematiku, aj geografiu, aj dejepis, ba majú aj telesnú. A práve s telesnou mala veľký problém princezná Zara. Princezná Zara bola veľmi milá a dobrá princezná. Vedela pekne spievať, kresliť , poznala vlajky všetkých štátov a dejiny svojich predkov. No nevedela skákať cez kozu.
Raz, dva, tri! Hop! Zase sa jej to nepodarilo! Princezná bola najskôr nahnevaná, potom nešťastná a nakoniec sa toho začala báť. Veľmi často sa totiž stalo, že sa pri odraze zamotala do vlečky svojich šiat a spadla. Udrela si nohu i ruku.
„ Joj, aké som len nemehlo. Bola som sa pozrieť na dievčatá, ktoré nie sú princeznami a tie tú kozu preskočia ako nič! Odrazia sa, skočia! Také ladné pohyby! A ja? Ako slonica!“ žalovala sa princezná Zara svojej pestúnke. „ Jój, moja drahá, nie ste ako slonica. Problém bude niekde inde. Nechajte ma, nech nad tým porozmýšľam.“
A tak pestúnka rozmýšľala a potom sa zavrela do svojej kutice a nevychádzala odtiaľ pár dni a keď konečne vyšla, priniesla princeznej Zare darček! Princezná ho otvorila a neverila vlastným očiam. Šaty? Ale takých ma predsa plné skrine! „ No len si ich pozrite, princezná. A vyskúšajte! Také ešte nemáte “
Princezná si ich vyskúšala a veru uznala, také šaty ešte nemala! Bol to vlastne úbor na cvičenie. S ním sa bude na telesnej cvičiť jedna radosť! A veru aj mala pravdu. Kozu preskočila ako nič!
Najkrajšia nástenka
Pani riaditeľka vyhlásila na začiatku školského roka súťaž. Ktorá trieda bude mať najkrajšiu nástenku, tá pôjde za odmenu v októbri na výlet do planetária. Ďalekohľadom budú pozorovať hviezdy a planéty a užijú si veľa zábavy. Monika bola nástenkárkou v 6.C a keď sa dopočula o súťaži, chcela veľmi vyhrať.
Chcela, aby tá jej nástenka bola najkrajšia a chcela, aby jej spolužiaci mohli ísť do planetária vďaka nej. V triede nebola veľmi obľúbená a spolužiaci sa s ňou veľmi často nerozprávali, preto verila, že keď pre nich túto súťaž vyhrá, začnú ju mať radi.
Monika celé dni plánovala, kreslila, vystrihovala. Nemala čas na školu ani na učenie a nikto jej s tým nepomohol. Ba dokonca čo sa stalo! Keď prišli chlapci z telesnej na jej nakreslené obrázky pohádzali mokré uteráky! Obrázky na ktorých pracovala celé dni boli zničené! A navyše… V 6.B mali nástenku hotovú! A aká bola krásna! Určite vyhrajú! Monika, sklamaná a nahnevaná, ostala deň pred vyhodnotením súťaže v škole dlhšie.
Vkradla sa do triedy 6.B, postŕhala obrázky z triedy a zničila ich! Tak a teraz nevyhrajú! A veru sa tak aj stalo. Riaditeľka nakoniec určila za najkrajšiu nástenku tú Monikinu a trieda 6.C mala ísť na výlet. Spolužiaci začali mať Moniku zrazu radi a každý sa s ňou chcel kamarátiť. Monika však nemala radosť a trápilo ju svedomie.
A tak sa k svojmu činu priznala a oľutovala ho. Vysvetlila, že len chcela, aby ju ostatní mali radi a bola zmierená s tým, že teraz, už sa s ňou opäť nebude chcieť nikto kamarátiť. Lenže spolužiaci z 6.C i žiaci z 6.B, ba dokonca i pani riaditeľka jej odpustili. A na výlet do planetária išli všetci spolu.
O koníkovi pred školou
Jurko je chlapec z dediny. Ba ani nie tak z dediny ako z lazu. Všetky deti bývajú blízko pri škole, len on chudák, býva ďaleko. V septembri na stúpil do prvého ročníka a hoci sa aj tešil, niečo ho trápilo.
Čítať ďalej →