Čižmy z byvolej kože

Bol raz jeden vojak, ktorý sa ničoho nebál a pre nič sa netrápil. No prišiel čas, že ho prepustili zo služby, a pretože sa ničomu nevyučil a nevedel si zarobiť na živobytie, len sa túlal po svete a prosil dobrých ľudí o almužnu. Cez plecia mal prehodený starý kabát, okrem toho mal ešte jazdecké čižmy z byvolej kože, a to bol celý jeho majetok.

Čítať ďalej →

Princezná, čo nevedela skákať cez kozu

Vedeli ste, že aj princezné musia chodiť do školy? Veru musia. A učia sa tam všetko to isté, čo aj my. Aj matematiku, aj geografiu, aj dejepis, ba majú aj telesnú. A práve s telesnou mala veľký problém princezná Zara. Princezná Zara bola veľmi milá a dobrá princezná. Vedela pekne spievať, kresliť , poznala vlajky všetkých štátov a dejiny svojich predkov. No nevedela skákať cez kozu.

Raz, dva, tri! Hop! Zase sa jej to nepodarilo! Princezná bola najskôr nahnevaná, potom nešťastná a nakoniec sa toho začala báť. Veľmi často sa totiž stalo, že sa pri odraze zamotala do vlečky svojich šiat a spadla. Udrela si nohu i ruku.

„ Joj, aké som len nemehlo. Bola som sa pozrieť na dievčatá, ktoré nie sú princeznami a tie tú kozu preskočia ako nič! Odrazia sa, skočia! Také ladné pohyby! A ja? Ako slonica!“ žalovala sa princezná Zara svojej pestúnke. „ Jój, moja drahá, nie ste ako slonica. Problém bude niekde inde. Nechajte ma, nech nad tým porozmýšľam.“

A tak pestúnka rozmýšľala a potom sa zavrela do svojej kutice a nevychádzala odtiaľ pár dni a keď konečne vyšla, priniesla princeznej Zare darček! Princezná ho otvorila a neverila vlastným očiam. Šaty? Ale takých ma predsa plné skrine! „ No len si ich pozrite, princezná. A vyskúšajte! Také ešte nemáte “ 

Princezná si ich vyskúšala a veru uznala, také šaty ešte nemala! Bol to vlastne úbor na cvičenie. S ním sa bude na telesnej cvičiť jedna radosť! A veru aj mala pravdu. Kozu preskočila ako nič!

Najkrajšia nástenka

Pani riaditeľka vyhlásila na začiatku školského roka súťaž. Ktorá trieda bude mať najkrajšiu nástenku, tá pôjde za odmenu v októbri na výlet do planetária. Ďalekohľadom budú pozorovať hviezdy a planéty a užijú si veľa zábavy. Monika bola nástenkárkou v 6.C a keď sa dopočula o súťaži, chcela veľmi vyhrať.

Chcela, aby tá jej nástenka bola najkrajšia a chcela, aby jej spolužiaci mohli ísť do planetária vďaka nej. V triede nebola veľmi obľúbená a spolužiaci sa s ňou veľmi často nerozprávali, preto verila, že keď pre nich túto súťaž vyhrá, začnú ju mať radi.

Monika celé dni plánovala, kreslila, vystrihovala. Nemala čas na školu ani na učenie a nikto jej s tým nepomohol. Ba dokonca čo sa stalo! Keď prišli chlapci z telesnej na jej nakreslené obrázky pohádzali mokré uteráky! Obrázky na ktorých pracovala celé dni boli zničené! A navyše… V 6.B mali nástenku hotovú! A aká bola krásna! Určite vyhrajú! Monika, sklamaná a nahnevaná, ostala deň pred vyhodnotením súťaže v škole dlhšie.

Vkradla sa do triedy 6.B, postŕhala obrázky z triedy a zničila ich! Tak a teraz nevyhrajú! A veru sa tak aj stalo. Riaditeľka nakoniec určila za najkrajšiu nástenku tú Monikinu a trieda 6.C mala ísť na výlet. Spolužiaci začali mať Moniku zrazu radi a každý sa s ňou chcel kamarátiť. Monika však nemala radosť a trápilo ju svedomie.

A tak sa k svojmu činu priznala a oľutovala ho. Vysvetlila, že len chcela, aby ju ostatní mali radi a bola zmierená s tým, že teraz, už sa s ňou opäť nebude chcieť nikto kamarátiť. Lenže spolužiaci z 6.C i žiaci z 6.B, ba dokonca i pani riaditeľka jej odpustili. A na výlet do planetária išli všetci spolu.