Malí, veľkí, s fúzmi aj bez. A hlavne kúzelní! To sú rozprávkoví škriatkovia. Máme ich radi a na každú rozprávku s nimi sa tešíme. Nikdy totiž nevieme, aký príbeh prinesú, ale vždy vieme, že bude tajuplný a s dobrým koncom. Máte tiež radi rozprávky o škriatkoch?
„Fííí! Jupííí! Fííí!!!“ ozývalo sa na zasneženom kopci. Bola noc. Tma ako vo vreci. Všade úplné ticho. Len zo svahu, na ktorom sa cez deň sánkovali deti, doznievalo niečie šantenie a radosť. Blízko kopca býval Teo. Čiernovlasý chlapec s čiernymi očami a žiarivým úsmevom. V tú noc tiež počul z kopca ten krik .
Čítať ďalej →
V hlbokom lese žilo dvanásť malých škriatkov, ktorí mali každý svoje vlastné špeciálne schopnosti. Niektorí vedeli rozprávať so zvieratkami, iní mali dar vytvárať krásne kvety a niektorí dokázali nájsť skryté miesta, ktoré nikto iný nevidel. Títo škriatkovia boli veľmi šikovní a známi svojou múdrosťou, ale najväčším tajomstvom ich života bol poklad, ktorý ukrývali.
Čítať ďalej →
Keď zájde slniečko a nebo zahalí čierna deka, je to znamenie, že by sa malo ísť spať. Všade je ticho, len sem-tam niekde zaznie malinké cinknutie, keď vyjde malá hviezdička. Detské izbičky sa zhasnú a ozýva sa z nich pravidelné odfukovanie. Práve v tejto chvíli sa do okien detí začínajú dívať malí noční škriatkovia. Sú to takí strieborní mužíčkovia, ktorí kontrolujú detské priania.
Čítať ďalej →V malej dedinke pod horou žil škriatok Ďuro. Mal staré hodiny, ktoré vždy odbíjali správny čas. Celá dedina sa podľa nich riadila. Raz však hodiny zmizli. Ďuro bol zúfalý.
Čítať ďalej →V novembri sa s prírodou dejú zvláštne veci. Najviac môžeš vidieť, ako sa lístie farbí do rôznych odtieňov a potom lístočky samé padajú na zem. Medzi takým lístím niekedy môžeš zahliadnuť malého jesenného škriatka.
Čítať ďalej →Škriatok Rado býval v malej dielni v údolí a vyrábal najlepšie topánky široko-ďaleko. Jeho topánky boli známe tým, že nikdy netlačili a vydržali dlhé roky. Jedného rána našiel pri dverách lístok: „Vyrobte mi topánky, ktoré budú chodiť samy. Zanechám vám zlatý gombík.“
Čítať ďalej →Zajačik Matúš bol veselý maliar. Každý deň maľoval kvetiny, motýle alebo listy na stromy, aby bol les farebnejší. Svoje farby si bral z kúzelnej dúhy, ktorá sa objavovala každé ráno nad kopcom.
Čítať ďalej →Už odjakživa sa traduje mýtus, že ak detičky večer poslušne nezaspia, príde strašidlo, ktoré ich bude strašiť. Je však tento chýr pravdivý? To nevieme doteraz, no malý Peťko to už vie.
Čítať ďalej →Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Čítať ďalej →Bol raz jeden čarovný svet, ktorý sa volal Krajina Nekrajina. V tomto kúzelnom svete nežili len ľudia, ale aj čarodejníci, hroziví vlkodlaci a priateľskí malí škriatkovia. Čarodejníci privolávali dážď, keď boli dlhé dni sucha, a pomáhali ľuďom, keď boli chorí. Hradby kráľovstva strážili mocní rytieri spolu s čarodejníkmi.
Čítať ďalej →