Pred dávnymi časmi žil skromný pastier, ktorý mal sedem ovečiek. Každý deň ich vodil pásť na vysokú horu. Jedného dňa ako obvykle vyviedol ovečky na pastvu. Oprel sa o svoju palicu, rozhliadol sa po okolí a začal snívať o tom, aké by to bolo skvelé, keby život nebol taký drahý.
Premýšľal, ako by mohol svojim deťom dopriať dostatok jedla a lepší život. Vtom sa pred ním zrazu objavil malý mužíček v červenej čiapke a s dlhými bielymi fúzmi.
„Poď za mnou,“ povedal mužíček. „Nebudeš ľutovať.“
Pastier neváhal a vydal sa za ním. Mužíček držal v ruke podivný koreň. Došli ku skale a mužíček udrel koreňom trikrát do kameňa. S hromovým rachotom sa skala rozostúpila a odhalila temnú, hlbokú jaskyňu. Pastier zostal stáť v úžase a neveriacky krútil hlavou. Mužík vošiel dnu a pastier ho opatrne nasledoval.
Vo vnútri jaskyne horel oheň a okolo neho pracovali malí trpaslíci so špinavými tvárami. Kovali zo zlata najrôznejšie predmety: žiarivé koruny, ťažké reťaze, zdobené poháre a prstene s drahokamami. Pastierovi až prechádzal zrak, keď videl toľko bohatstva na jednom mieste. Zlato sa lesklo všade okolo.
„Vezmi si, koľko unesieš,“ povedal mužíček, položil koreň na zem a bez stopy zmizol.
Pastier neváhal a naplnil si vrecká zlatom až po okraj. Potom sa ponáhľal von z jaskyne. Akonáhle vkročil na lúku, skala sa za ním s hromovým rachotom zavrela. Cestou domov mu zlato vo vreckách radostne cinkalo.
Vďaka zlatu pastier nakúpil veľa jedla, obliekol svoje deti do nových šiat a topánok a ešte mu zostalo dosť peňazí. Keď sa správa o jeho bohatstve rozšírila po dedine, mnohí sa pokúšali nájsť vchod do jaskyne. Ale hora zostala zatvorená a dodnes sa ju nikomu nepodarilo znova otvoriť.
