Kedysi dávno sa rodičom narodilo jedno krásne dievčatko. Avšak jednu noc, keď už všetci spali, tak dievčatko uniesla čarodejnica. Rodičia vyhlásili pátranie a hľadalo sa po celej krajine, no dievčatko nikde nenašli a po rokoch to rodičia vzdali. Matka od smútku ochorela a zomrela. A tak muž ostal sám a prežíval každý deň s nádejou, že sa jeho dcérka vráti.
Dievčatko však žilo v hlbokom lese v chatrči so starou čarodejnicou. Tá, aby dievča nikdy neprehovorilo, tak ju zakliala a vzala jej hlas. Z dievčaťa sa stala rokmi pohľadná dievčina s vlasmi dlhými, čiernymi ako noc a očami zelenými ako smaragd. Avšak každý deň prežívala len to isté. Chodila pásť čarodejnicine ovečky, potom obrábať pole a po celom dni sa zložila v malej, zaprášenej izbičke v podkroví, a tak trávila každý svoj deň.
Keď niekedy mala čas si pri pasení trocha oddýchnuť a posedieť si na slniečku v tráve, tak sa zamýšľala, prečo ju postihol taký osud a prečo ju starká nemá rada. Kde má svojich rodičov? Netušila nič a čarodejnica ju nikam nepúšťala. Keby sa túlala čo i o kúsok dlhšie, tak by ju veľmi preklínala, dokonca by aj poriadnu bitku dostala. Alebo by ju postihol iný trest. Dodnes pamätá, ako sa jej stratila ovečka a čarodejnica jej za trest tri dni nedala jesť.
Dnes bol príjemný, slnečný deň. Povieval jemný vánok a dievča páslo svoje ovečky. Dnes sa však pri nej pristavil mladý, pohľadný muž, ktorý prechádzal na svojom bielom koni. „Zdravím krásna deva. Prechádzam okolo, no neviem, akou cestou sa vydať. Hľadám slnečnicový zámok, neporadila by ste mi?“ opýtal sa mládenec, ktorý sa dievčaťu hneď zapáčil. Ona sa však len hlboko uklonila a potom mykla plecami a smutne pokrútila hlavou. „Naozaj neviete?“ opýtal sa muž a dievča opäť smutne pokrútilo hlavou. „Prečo nerozprávate?“ pýtal sa mládenec, ale dievča sa len smutne otočilo a odkráčalo.
Mládenec odišiel a ona sa pobrala k svojej robote. Ubehlo niekoľko dní a zatiaľ čo dievča robilo každý deň to samé, tak mládenec, teda princ, sa zamýšľal, prečo dievča nerozpráva. Spytoval sa na to dievča kade-tade, no nikto ju nepoznal. Napokon mu však poradila jedna babička, ktorá ho počula, ako sa vypytuje. „Prepáčte chlapče, neviem, kto je tá dievčina, no mám pocit, že viem, čo jej je. Skúste jej dať tieto byliny a povedzte pritom: Nech sa kúzlo stratí a tvoj hlas späť vráti. Potom vám i sama povie, kto je,“ riekla babička. Princ sa začudoval, ale povedal si, že za pokus nedá nič. Pekne poďakoval babičke a vydal sa cestou, kde dievča minule páslo ovečky.
Mal obrovské šťastie, pretože dievča tam bolo opäť a páslo, ako i naposledy. „Zdravím krásna deva. Dlho ste boli v mojej mysli, a ja som sa po vás zháňal po celej zemi. Jedna milá babička mi dala tieto bylinky, vraj ich vám mám dať okúsiť,“ pozdravil ju princ a dievčina sa uklonila, ako aj minule. Princ jej podal meštek s bylinkami a dievča si ich vzalo. „Nech sa kúzlo stratí a tvoj hlas späť vráti,“ riekol princ a dievčina sa čudne zatvárila. „Ď-ďakujem, mladý muž. Kto ste?“ povedalo dievča a princ nemohol veriť vlastným očiam, že to fungovalo.
„Som princ Filip zo zeme slnka. A čo vy? Vy ste sa my zatiaľ nepredstavili. Odkiaľ ste sa tu vzali?“ opýtal sa Filip a dievčina len mykla plecom. „Volám sa Anna. Bývam so starkou, tá ma prekliala, aby som nevedela rozprávať. Avšak neviem, kde sú moji rodičia. Nikdy mi nič o nich nepovedala,“ riekla Anna a Filip posmutnel nad jej odpoveďou. „K tej starkej sa už nevrátiš. Pôjdeš so mnou do môjho kráľovstva. Predstavím ťa rodičom, a tam ťa i požiadam o ruku. Očarila si ma svojou krásou aj dobrým srdcom,“ riekol princ Filip a Anna sa trocha vyľakala.
„Cením si to, Filip. Ale starká nie je obyčajná a isto ma bude zháňať. Bojím sa, že ti ublíži,“ povedala Anna ustarostene. Filip statočne riekol: „Neboj sa, Anna. Ja ťa ochránim. Moje vojská sú silné. A ak sa tá bosorka ukáže u nás, tak to len uvidí.“ Annu to upokojilo a išla s Filipom do jeho kráľovstva. Tam to bol pre Annu na začiatku nezvyk. Jedla každého druhu, šaty, aké si priala. Nik sa o ňu tak nestaral. Aj Filipovi rodičia si ju obľúbili, a tak sa začala chystať svadba.
Jedného dňa sa však naozaj čarodejnica objavila v kraji a zháňala jej „nepodarené dievčisko“, avšak ako Filip sľúbil, tak sa stalo. Vojská chytili čarodejnicu, a ešte ten deň ju nechali upáliť. Filip a Anna mali spolu krásnu, veľkú svadbu a žili spolu šťastne, kým nepomreli.
