Bolo raz jeden malý domček na okraji dedinky, a v tom domčeku bývala mamička so svojou dcérkou. Mamička bola veľmi šťastná za svoju dcérku, hoci bola vždy chorľavá a slabá. Už od narodenia ju trápila choroba pľúc a nik tomu nevedel pomôcť.
Ani miestni lekári, ani bylinkári a jediné, čo ešte mamke doporučili, bolo vycestovať do sveta za ďalšími lekármi, no na to rodina nemala peniaze. Mamka bola s dcérkou sama, muž jej žiaľ zahynul v občianskej vojne a v pekárni, kde pracovala, si ledva privyrobila, aby prežili z mesiaca na mesiac.
Jedinú radosť jej naozaj robila jej malá dcérka Betka, ktorá sa každý deň tešila, kedy sa jej mamička vráti z práce a nebude doma sama. Aj dnes sa mamka vrátila z práce a pohladila svoju Betku po jej blonďavých vláskoch. „Ako si sa dnes mala?“ opýtala sa Betky a tá sa pousmiala pod perinou. „O čosi lepšie. Dokonca ma nič nebolelo. Hrala som sa s pánom zajkom a varila mu,“ rieklo dievčatko šťastne a objalo svojho plyšového zajka. „No tak to si šikovná. Určite sa má pán zajko s tebou veľmi dobre,“ usmiala sa mamička, a potom Betke čítala rozprávky.
Ráno sa mamička rozlúčila s Betkou a vybrala sa do práce. Vyzeralo to ako obyčajný deň, až kým k nej dnes nedošiel neznámy muž. Dedina je nie až tak veľká, no tohto muža ešte u nich nestretla. Aj vyzeral tak zvláštne. Mal na sebe dlhý hnedý kabát, cez veľký klobúk mu nebolo vidno takmer do tváre. „Dobrý deň, čo si prajete?“ oslovila ho mamka a muž sa porozhliadol po pekárni. „Cestujem týmto krajom a dostal som už naozaj veľký hlad. Peniaze však nemám, ale dúfal som, že by som mohol dostať kúsok chleba aspoň za tieto vzácne byliny, ktoré som po ceste našiel,“ riekol a vytiahol spod kabáta vrecúško plné liečivých bylín. „Možno by sa mi to hodilo. Moja dcérka je už od narodenia chorá a nič jej zatiaľ nepomohlo,“ riekla mamka a zamyslene sa dívala na rôzne byliny.
„A čo jej je?“ opýtal sa muž, a tak mu vyrozprávala, ako dcérka ochorela a čo všetko už skúšali. „Neviem, či sú tieto byliny až tak špeciálne, avšak po ceste som stretol za horou jedného čarodeja. Ak mi dáte čas, tak zájdem za ním a opýtam sa, či by nevedel pomôcť. Vrátim sa zajtra,“ riekol pocestný a žena súhlasila. Neverila síce na čarodejov, no dala by šancu čomukoľvek, aby jej dcérka bola zdravá. Mužovi ako vďaku zabalila bochník chleba a dúfala, že muž na druhý deň príde s nejakou pomocou.
Na druhý deň sa už bála, keď muž istú chvíľu nechodil, no napokon vkročil do pekárne. „Prajem krásne ráno. Bol som u čarodeja a ten veru čosi mal,“ povedal muž a vytiahol spod kabáta tentokrát harmoniku. „A to je zase čo? Ako mi toto pomôže?“ opýtala sa mamka prekvapene a čakala, čo jej muž na to povie. „Je to čarovná harmonika. Ak na nej každé ráno zahráte dcérke, tak bude každý deň zdravá. Melódia z nej je liečivá. Na oplátku žiadam opäť len kus chleba,“ vysvetlil muž a matka teda súhlasila. Tentokrát zabalila mužovi ešte aj čerstvý orechovník a zopár buchiet. Celý deň sa nemohla dočkať, kedy dôjde domov a vyskúša tú čarovnú harmoniku.
Hneď ako skončila jej šichta, tak bežala domov za dcérkou, ktorej zahrala na harmonike, ktorú dostala. A stal sa ozajstný zázrak. Dcérka už pri prvých tónoch sa začala dvíhať z postele, až sa napokon postavila na nohy a začala pobehovať okolo mamičky, aká to krásna hudba. Dokonca ani kašeľ na ňu neprišiel a dievčatko bolo naozaj od toho dňa zdravé. Mamička dúfala, že ešte niekedy stretne toho cestovateľa, aby sa mu ešte raz odvďačila, no už ho nikdy v živote nevidela.
