Za siedmimi horami a siedmimi dolinami bola raz jedna, nie veľká krajina. Tej krajine vládol starý, no za to veľmi spravodlivý a dobrosrdečný kráľ. Ľud si tam nažíval šťastne a nik nikdy netrpel chudobou. Avšak nastali časy, kedy kráľ začal chorľavieť, keďže už bol postarší, a napokon aj odišiel naveky.
Každý oplakával kráľovu smrť, a ešte o niečo viac, keď na trón nastúpil jeho skúpy, lakomý a namyslený syn. Syn bol presným opakom svojho otca. Na dobre ľudí mu nezáležalo a jediné, čo malo preňho hodnotu, boli peniaze a majetky.
Nový kráľ začal vyberať vysoké dane, ľudia mali odovzdávať všetko, čo vypestovali, a tak nastala v krajine chudoba a hlad. Nikto si nevedel rady, ako zastaviť toto nešťastie. Až sa jedno ráno zobudil mládenec Jano a rozhodol sa, že musí niečo urobiť pre svoju rodinu a dobrých ľudí naokolo. A tak sa Jano vydal do neďalekej hory, že možno niekde nájde pomoc, aby sa ľudia mali lepšie a v krajine bolo zase veselo.
A ako si tak vykračoval cez les, tak na najvyššom vrchu uvidel, ako sa z hory valí farebný dym. Riekol si teda, že by sa tam mohol ísť pozrieť, čo sa tam deje a či tam kohosi nenájde. Jano sa teda vybral až na ten vrch. Avšak čím bližšie bol k vrcholu hory, tým podivnejšie veci sa diali. Najskôr začalo fúkať neskutočné vetrisko, až skoro Jana sfúklo dolu, keby sa nepridržiaval stromov. Keď vietor trochu oslabol, tak sa zrazu začala zem triasť. Podivné zemetrasenie zhodilo i pár stromov, ktoré prekrížili Janovi cestu, no ten niektoré popreskakoval, niektoré zase svojou šikovnou sekerou porúbal na triesky.
Najviac ho však prekvapila posledná prekážka, a to bol obrovský obor. Ani toho sa však Jano nezľakol. Vzal si ťažký kameň do batohu a vyliezol na vysoký dub. A v momente, keď stál obor pod stromom, tak Jano zhodil na obra kameň, a ten ho omráčil. Janovi sa podarilo dôjsť napokon až na vrch a tam našiel niečo magické. Bol to starý čarodej, ktorý čosi varil vo svojom veľkom kotli. „Tak odtiaľto bol ten farebný dym,“ zamrmlal si Jano, a presne vtedy si ho čarodej všimol.
„A ty si kto?“ spytoval sa čarodej prekvapene. „Ja som Jano a žijem v krajine hneď pod horou. Hľadám záchranu pre svoj ľud,“ predstavil sa Jano a vyrozprával čarodejovi, ako krajine začal vládnuť nemilosrdný vládca a ako odvtedy jeho krajine trpí hladom a chudobou. „No veru, to ma mrzí, chlape. Nakoľko si však prekonal všetky moje prekážky, tak ti dám tri dary, ktoré môžu pomôcť tvojmu ľudu. Dostaneš odo mňa tento kúzelný hrniec, kde sa bude vždy variť dostatok polievky pre každého. Mojím druhým darom bude čarovný mešec, kde bude vždy toľko peňazí, koľko ľudia v krajine potrebujú pre život. A mojím tretím darom bude môj najsilnejší a najmilší drak, aby vašu krajinu ochraňoval,“ povedal čarodej a odovzdal Janovi všetky tri dary.
Ten sa poďakoval čarodejovi, nasadol na draka a uháňal do svojej krajiny, kde ho už očakávali ľudia. Hneď ako dorazil do krajiny, tak vytiahol hrniec na námestí, a každému rozdával misku polievky a hŕsť zlatiek. Jano začal rozprávať príbeh o čarodejovi, keď na námestie došiel nový kráľ. „Čože sa to tu deje? Vy sa tu radujete, hodujete a mne nedáte nič?! Všetci budete potrestaní!“ riekol prísne kráľ. Ľud zase posmutnel, no tu zrazu chytil drak kráľa do svojej papule a celého ho zožral.
Ten večer sa ľudia bavili a rozhodli sa, že ako vďaku za pomoc a záchranu ľudu by sa mal stať novým kráľom Jano. Ten si onedlho našiel aj prekrásnu nevestu a opäť krajine panoval spravodlivý a dobrosrdečný kráľ. Krajina bola opäť miestom šťastia a už nikdy netrpela hladom ani chudobou.
