Na malej farme neďaleko hlbokého lesa žil chlapček so svojimi rodičmi. Jankovi sa život na farme veľmi páčil. Obľúbil si všetky zvieratká, ktoré na farme chovali. Mali kozičky, kravičky, malé kuriatka aj mačičku. No najviac mal aj tak rád ich koníka Nika. Vždy pri voľnej chvíli bol pri ňom v maštali a umýval ho, alebo ak bolo pekne, tak sa spolu vybrali von po okolitých lúkach.
Jedného dňa sa však stalo nešťastie. Otec počas cesty za kupcami ťažko ochorel a mama nevedela, čo by mala spraviť. Až do dňa, kedy vošiel do domu jeden šikovný lekár, ktorý bol ospevovaný po celom kraji. Ten muža prezrel a riekol: „Jediné, čo by ho dokázalo zachrániť, je veľmi vzácna bylina. Má veľké, tmavé listy a fialové kvety. Avšak nerastie inde, ako na lúke pod veľkým javorovým lesom. Tá je však sedem hôr ďaleko,“ riekol doktor a mama posmutnela. Ako sa má dostať tak ďaleko, keď má doma chorého muža a malého syna?
Janko bol tiež veľmi smutný, že lekár ockovi nedokázal pomôcť. Šiel teda do maštale za svojim koníkom, aby sa trocha rozveselil. Česal Nikovi srsť a takto nahlas dumal: „Prečo tá rastlina nekvitne bližšie? Ocko by bol zase zdravý. No ako sa dostať tak ďaleko?“ Janko sa pozrel von maštaľou a videl padať hviezdu. „Želám si, aby som sa k tej rastline dostal,“ zaželal si Janko a tu sa zrazu stal zázrak.
„Tvoje želanie sa ti splnilo, Janko. Pozri!“ riekol Niko a vyšiel von z maštale. Keď už bol von a začal cválať, tak sa vzniesol do vzduchu. „Ty vieš rozprávať a lietať?“ divil sa Janko. „Tak poď, ideme po tú rastlinu pre tvojho ocka. Neviem, dokedy mi tento dar hviezda ponechá,“ riekol Niko a chlapec rýchlo nasadol naňho. Vznášali sa cez tri hory, tri doliny, až v diaľke zazreli ozaj tú lúku pod javorovým lesom.
Bola noc a rastlinu sa hľadalo veľmi ťažko. Jediné, čo im prinášalo kúsok svetla, bol mesiac, ktorý svietil túto noc jasno. Napokon Janko vo vysokej tráve zazrel jedinú rastlinu, ktorá bola presne taká, ako doktor o nej hovoril. „Ponáhľaj sa, Janko, musíme sa vrátiť domov,“ riekol Niko a Janko rýchlo odtrhol tú rastlinku. Keď sa vrátili domov, tak mamka, celá prekvapená, ako Janko získal rastlinu, ju dala otcovi, a tomu bolo už naozaj hneď na druhý deň lepšie. Janko nezabudol nikdy na jeho dobrodružstvo s Nikom a dúfal, že ešte niekedy spolu zažijú ďalšie dobrodružstvá.
