Už dávno tomu je, keď v jednom kráľovstve vládol starý kráľ, a ten mal prekrásnu dcérku, o ktorej si rozprávali ľudia v celom kráľovstve. Princezná si svojej mladosti a krásy užívala – spievala a šantila so svojimi kamarátmi na kráľovskej záhrade.
Continue reading →
Tentokrát sa vesmírna raketa kocúrika Robina dostala až k planéte Ham. Kocúrik Robin sa rozhodol planétu preskúmať, pretože o nej počul, že je to planéta plná jedla.Pristál teda s raketou na povrch planéty. Bolo tam veľmi pekne – zelená trávička, plno stromov, modrá obloha a priezračné potôčiky a rybníky.
Continue reading →
Pán Hrdlička žil v malom domčeku sám. A bolo mu samotnému smutno. Preto si povedal, že si zaobstará kamaráta. Niekoho, kto by s ním mohol chodiť aj von na prechádzku. Išiel sa teda pozrieť do obchodu, kde predávali domáce zvieratká.
Continue reading →
Slniečko svietilo, bol krásny jarný deň. Včera pršalo a dnes slniečko vysušovalo kaluže z ciest. Po jednej z týchto ciest išla mačacia rodinka na prechádzku.
Continue reading →Bolo raz jedno pekné dievčatko. Volalo sa Kveta. Mala veľmi krásne vlásky, peknú mašličku na čelenke a nádherné šatičky. Čo to ale bolo platné, keď si nechcela čistiť zuby.
Continue reading →Bolo raz jedno dievčatko, ktoré sa volalo Ivanka. Nikdy neodvrávalo, chodilo vzorne upravené a čisté, len jedna vec bola na tom dievčatku veľmi škaredá. Ivanka totiž vyplazovala na všetkých ľudí jazyk.
Continue reading →V jednej ďalekej krajine žil kedysi dávno múdry kráľ. Bol spravodlivý a múdro vládol celej svojej krajine. Tento kráľ mal nádherný hrad. Stál pri krištáľovom jazere a bol postavený zo skla.
Continue reading →Bol raz jeden chlapček a ten sa volal Otík. Bol by to normálny chlapec ako všetci ostatní, až na tú podivnú a nepríjemnú vlastnosť. Otík totiž neustále jačal a kričal. Ale nie tak ako ostatné deti. Jeho jačanie bolo také silné, že kto ho počul, tomu sa skrútili uši do kornúta.
Continue reading →Bol raz jeden les a pri ňom v obrovskej hromade lístia žila ježia rodinka. Malý ježko im však robil starosti. Ježkovia totiž chodia von hlavne v noci, za tmy, a tento malý ježko chodil hlavne neskoro popoludní, kým nebola tma. A viete prečo? Pretože sa bál tmy. Raz však úplne zabudol na čas a vydal sa na dlhú prechádzku.
Continue reading →Zimné dni uplynuli ako voda a posledný sneh slniečko už dávno rozpustilo. Jeho lúče hriali čoraz viac a prebudili všetky zvieratká, ktoré cez zimu spali. A tie, ktoré nespali, vybiehali na slniečko tiež, aby si zohriali telíčka. Vtáčiky naladili jarné noty a spievali ostošesť. Jar zase prišla.
Continue reading →