Adélka bola malé dievčatko. Najradšej zo všetkého sa dopoludnia pred obedom hrala doma, popoludní po obede potom chodila do záhrady, kde na ňu čakal kamarát slimák a čierny kocúr. O čom sa tí traja asi rozprávali? O tom, aký mali deň.
Prvá začala rozprávať Adélka.
„Ráno vstávam z postieľky. Vyčistím si zuby a oblečiem si šaty. Potom raňajkujem. To je moje ráno. Aké máš ráno ty, kocúr?“
„Ja vstávam skoro, ešte za šera. Chodím si na raňajky uloviť myšku. Tú potom raňajkujem. To je moje ráno. A aké je tvoje ráno, slimák?“
„Ja ráno vystrčím hlavu z ulity. To je moje ráno.“
„A viac nič?“ pýtala sa Adélka.
„Plazím sa k listu, aby som sa najedol. Celé dopoludnie k nemu pomaly leziem,“ povedal slimák. „To robím dopoludnia. Čo robíte dopoludnia vy?“
„Ja sa dopoludnia hrám a potom mám dobrú desiatu,“ pochválila sa Adélka. „Niekedy doma, niekedy v škôlke.“
„Ja dopoludnia pospávam,“ priznal sa kocúr. „Keď je slniečko, veľmi pekne ma hreje do kožúška.“
„A na poludnie je obed,“ pripomenula Adélka. „Vždy mám niečo dobré. Najradšej mám zemiakovú kašu. Čo máš na obed ty, kocúr?“
„Ja chodím na obed domov na mačacie granule. A čo ty, slimák? Máš na poludnie obed ako my?“
„Ale iste. Na poludnie jem ten list, ku ktorému prileziem. A ten jem až do popoludnia,“ rozprával slimák pomaly.
„Tak to ja popoludní chodím von, kde sa hrám s vami. Alebo chodíme s mamičkou na prechádzky do lesa alebo k rybníku. A so sebou si nosím olovrant,“ rozprávala Adélka.
„Popoludní sa tiež idem prejsť,“ povedal kocúr. „Ale večer už idem zase na jedlo domov, chvíľku sa pohrám, olížem sa a hurá spinkať do pelieška. Ale niekedy v noci chodím pozerať na hviezdičky a na mesiačik.“
„Večer už musím tiež ísť domov,“ súhlasila Adélka. „Mám dobrú večeru, vykúpem sa a oblečiem do pyžamka. Mamička alebo otecko mi prečíta rozprávku a po nej sa mi krásne spinká celú noc. A čo robíš ty, slimák?“
„No, keď popoludní dojem ten list, tak sa plazím pod krík. Večer pod neho doliezam, zaleziem do ulity a spím celú noc,“ hovorí slimák. „Ako to robíte, že toho cez deň stihnete toľko?“ čuduje sa ešte slimák a pomaly sa sunie ku kríku, aby to do večera stihol. Je to proste pomalý tvor.
A čo vy, deti? Ako vyzerá váš deň?
