Kde bolo,tam bolo, bolo raz jedno dievčatko, ktoré odmalička nosilo červenú čiapočku, a preto ju všetci volali Červená čiapočka. Raz jej babička ochorela, a tak Čiapočke dala mamka košík s jedlom, aby ho zaniesla babke.
Čiapočka teda poslúchla a vydala sa cez les k babičke. I keď ju mamka upozorňovala,aby sa nezastavovala, no ona po ceste zbadala krásne kvietky, a tak sa rozhodla, že zopár natrhá babičke, aby ju potešila. Kým Čiapočka trhala kvietky, tak sa k nej prihovoril hrubý hlas: „Červená čiapočka, pre koho trháš tie kvietky?“
„Pre starú mamu. Je chorá a býva neďaleko hlboko v lese, tak som ju chcela potešiť.“ odvetila Čiapočka bez toho, aby si uvedomila nebezpečenstvo.
Vlk nestrácal ani sekundu a vydal sa k chalúpke, kde bývala babička. Kým Červená čiapočka natrhala kvietky, tak vlk vošiel do chalúpky a babku zožral. Potom si navliekol jej oblečenie a ľahol si do postele. Čiapočka medzitým bola už skoro pri babičke. Keď zaklopala na dvere, tak zvnútra sa ozvalo „Ďalej, je otvorené.“
„Stará mama, priniesla som ti kvietky a jedlo.“ odvetila Červená čiapočka, no keď videla starú mamu, tak sa začudovala. „Stará mama, a ty prečo máš také veľké uši?“ spýtala sa Červená čiapočka. „To preto, aby som ťa lepšie počula.“povedal vlk a snažil sa napodobniť babičkin hlas. „A prečo máš také veľké oči?“ ,,To aby som ťa lepšie videla.“
„Stará mama, a prečo máš také veľké zuby?“ ,,Aby som ťa mohol zjesť.“ zkríkol vlk a začal Čiapočku nahánať. Ten ale stihol Červenú čiapočku uchmatnúť a zjesť.
Potom si vlk ľahol najedený do postele a zaspal. Tu išiel babičku navštíviť horár, no v posteli našiel namiesto babky vlka. Horár sa zhrozil a rozpáral vlkovi brucho, odkiaľ vyskočili Červená čiapočka s babičkou. S horárom zašili vlkovi do brucha kamene, a keď sa zobudil, tak vlk bol smädný.
Tak sa vybral k studni, a keď sa chcel napiť, tak spadol do studne. Babička vďačne pozvala horára na hostinu a žijú šťastne dodnes, keď nepomreli.
