Bol raz jeden chlapček menom Paľko. Žil so svojou mamičkou, starším bratom a sestrou v malom domčeku. Mal jednu vec, ktorú nad všetko miloval – starú červenú prikrývku. Ťahal ju všade so sebou.
„Paľko, koľkokrát ti mám povedať, aby si tú prikrývku nevláčil po všetkých kútoch?” hnevala sa mamička. „Vydržíš predsa pár hodín bez nej!”
Paľko sklopil hlavu. „Ale mami, je mäkká a teplá…”
Brat sa zasmial. „Haha, ty si naozaj bábätko!”
„Pozor, bábätko ide zase spinkať!” pridala sa sestra a obaja sa chichotali, až sa za brucho chytali.
Paľko sa smutne schúlil do svojej prikrývky. „Nechápem, čo im na nej vadí…”
V tej chvíli sa stalo niečo neuveriteľné. Prikrývka sa pohla, nadvihla sa a vyletela s Paľkom otvoreným oknom von!
„Aaaa!” kričal Paľko, keď stúpali nad strechy domov. „Prikrývka! Kam letíš?!”
Leteli nad stromami, nad komínmi, nad ulicami, až sa Paľko pokúsil zachytiť sa za veľkú anténu. „Zastav, prosím!” zvolal. Anténa sa pod ním zachvela a susedom zmizol obraz z televízie. Ale prikrývku to nezastavilo a letela ďalej, kým sa nezachytila o koruhvičku. Čo by si však Paľko počal, obmotaný okolo koruhvičky? Nezostalo nič iné, len prikrývku oslobodiť, letieť s ňou ďalej a dúfať, že pristane na nejakom prívetivejšom mieste. Paľko sa spotil, ale nakoniec sa mu podarilo prikrývku uvoľniť a let mohol pokračovať.
Nad krajinou už neboli žiadne domy, len polia, lúky, lesy a rybníky. Paľko sa začal smiať: „To je zábava!” volal na vtáky, ktoré mu udivene mávali krídlami.
Blížili sa k obláčiku. Paľko natiahol ruku: „Vyzerá ako cukrová vata!”
„Obláčiky nie sú na jedenie!” ozval sa dážďovník.
Náhle sa však nebo zatiahlo. Začalo hrmieť a vietor trepotal prikrývkou, až sa na nej Paľko neudržal.
„Pomoc!” vykríkol, keď padal dolu.
A vtom – trhnutie. Paľko otvoril oči. Bol na zemi.
Nad ním sa šklebil brat. „Pozri, ty si tu chrápal ako výr a držal sa tej svojej prikrývky ako kliešť!”
Paľko zamrkal. „No to bol ale sen…”
Pohladil prikrývku a s úsmevom si ju pevne pritisol k sebe. Vedel, že pod inou prikrývkou by sa mu nikdy také nádherné sny nesnívali. A bráško so sestričkou nech sa mu pokojne smejú, nevedia, o čo prichádzajú.
