Bolo raz jedno dievča, ktoré si nažívalo v chudobnej chalúpke so svojou postaršou matkou. Keďže matka už bola slabá, tak dievčina sa snažila zaobstarať všetko, čo len mohla a bolo v jej silách. Srdce mala ako zo zlata a všetci ľudia v dedine ju poznali ako skromnú a milú dievčinu.
Bol krásny, slnečný deň, a naša dievčina sa vybrala do lesa, aby nazbierala sladké jahody. Práve bolo obdobie, kedy rástli tie najchutnejšie, a dievčina chcela potešiť svoju matku. Prechádzala po lesnej cestičke, užívala si teplé lúče a spev vtáčikov, i nejaké tie kríky s jahodami po ceste ponachádzala.
Prechádzku si dala popri jazere, kde si všimla pohľadného mladého rybára. „Dobrý deň, krásna slečna. To je dnes krásne, však?“ zdravil sa jej rybár. „Dobrý deň, áno, je krásny deň. Darí sa vám dnes?“ opýtala sa dievčina a podišla bližšie k rybníku. „Každý deň je iný. Niekedy sa tie potvory schovajú dobre, ale dnes hľaďte, už tri pstruhy sa mi podarilo chytiť. A ak mi poviete vaše meno, tak vám jedného podarujem. Boli ste na mňa taká milá,“ povedal rybár a usmial sa na dievča.
„Som Alenka, veľmi ma teší,“ podala mu ruku, ktorú jej mládenec pobozkal. „Krásne meno pre peknú slečnu. Ja som Mišo,“ riekol rybár a Alenke naozaj venoval čerstvého pstruha. Tá sa veru natešene vydala domov a prisľúbila Miškovi, že sa ešte uvidia. No ako bola na ceste domov, tak sa v lese zatúlala a nevedela nájsť cestu domov. Začínalo sa už stmievať, keď Alenka uvidela v diaľke menší domček. Zaklopala na dvere a tu jej otvoril starček. „Dobrý večer, deduško, prepáčte, nechcela som vás rušiť, no po ceste som sa stratila. Vonku sa už stmieva, a tak som vás chcela poprosiť o nocľah. Zajtra sa zase poberiem a nájdem cestu,“ riekla zdvorilo Alenka.
„Dobrý večer, dievča. Poďte ďalej, oddýchnete si a zajtra vám aj sám pomôžem domov,“ povedal starček a pustil Alenku do svojho domčeka, kde jej spravil čaj. Starček sa s Alenkou rozprával až pomaly do polnoci. Alenka zistila, že deduško si nažíva sám, odkedy mu zomrela manželka. Dedko pracoval ťažko na stavbách, a tak už iba dožíva, trocha sa prejde po záhradke, urobí to najnutnejšie a tak prežíva dni. Alenke prišlo starčeka ľúto, a tak sa dohodli, že kým odíde, tak mu ako vďaku opatrí záhradu.
Tak aj na druhý deň bolo. Alenka vstala hneď skoro zrána. Vybrala sa hneď do záhrady, kde vytrhala všetku burinu, pokosila a zaliala všetky kvety. Na obed nachystala rybu, ktorú dostala od rybára a so starčekom sa spolu najedli. „Veru, šikovné si ty dievča. Ak by si chcela, mohla by si ešte pár dní u mňa slúžiť. Dobre sa ti odvďačím,“ navrhol jej starček a Alenka si riekla, že predsa starček je celkom sám a pomoc sa mu zíde. „Dobre, ostanem tri dni, ale potom sa musím vydať domov za mamou,“ povedala Alenka, a tak ostala aj ďalšie dni so starčekom.
Alenka mu pomohla upratať v celom domčeku, nachystať mu nejaké to drevo i nazbierať bylinky na starčekove ubolené kríže. Tri dni ubehli ako voda a nadišiel deň, kedy sa Alenka chcela vybrať domov za svojou mamou. „Bola si ku mne veľmi dobrá, Alenka, a veľmi si mi pomohla. Ja starý a chorý toho toľko nezvládnem. Ako dar za tvoju dobrotu ti dávam túto mapku lesa, kde jednoducho nájdeš cestu domov, a k tomu tento čarovný mešec. V ňom budeš mať vždy dostatok peňazí na všetko, čo budeš potrebovať,“ starček podal Alenke dar, za ktorý mu poďakovala a vybrala sa potom späť domov.
Aj bolo na čase, pretože o Alenku sa už doma mama strachovala. Avšak Alenka jej doma vyrozprávala príbeh a mamka sa potešila. Alenka si však vtedy spomenula ešte na jeden sľub, ktorý dala, a ponáhľala sa späť do lesa. Utekala k rybníku, kde predtým stretla Miška. Sľúbila mu, že sa tam ukáže hneď druhý deň. Mala však šťastie, pretože Miško chodieval k rybníku každý deň. Miško sa hneď potešil, keď uvidel Alenku prichádzať k rybníku. „Už som sa bál, že neprídeš. Kde si bola tak dlho?“ pýtal sa Miško zvedavo. „Prepáč mi, že som ťa nechala čakať. No po ceste domov som zablúdila k starčekovej chalúpke a ostala som mu pomôcť. Nehnevaj sa,“ vysvetlila Alenka a odvtedy sa s Miškom stretávali každý deň. Tak vďaka jednému osudnému dňu stretla Alenka osudovú lásku, a taktiež zabezpečila, aby už nikdy jej rodina netrpela chudobou či hladom.