Adventná rozprávka 8. z 24
Včera si Anjelka a škriatok vypočuli vianočný príbeh u babičky. Dnes sa im to veľmi hodilo, pretože dostali od mamičky úlohu postaviť drevený vyrezávaný betlehem.
Anjelka vyberala drevené figúrky zo škatule a kládla ich na skrinku. Škriatok, samozrejme, pomáhal.
„Ježiško už tam je. A tí všetci čo tu stoja, idú naozaj k nemu?“ pýtal sa a ukazoval na pastiera a ostatné figúrky s darčekmi.
„Jasné.“
„Tak ja ich otočím a oni utečú preč,“ zachichotal sa škriatok.
Anjelka pokrútila hlavou.
„Nehnevaj. Tu máš jedného kráľa, niekde ho tam postav.“
„Super. Má krásne sane. A ide dolu kopcom,“ zvolal škriatok a predviedol jazdu na saniach s drevenou figúrkou, až zhodil postavu babky s nošou.
„Ups, zrazil babičku,“ zľakol sa škriatok a rýchlo dal všetky figúrky na správne miesto. „Prečo to vlastne staviame?“
„Ocko povedal, že to k Vianociam patrí. Povedal tiež, že túto tradíciu kedysi dávno založil František z Assisi. Povedal, že dokonca zostavil živý betlehem z ľudí, s oslíkom a volom, a mali tam prvú vianočnú omšu. Od vtedy do jasličiek ukladajú malého Ježiška, akoby sa už narodil.“
„Vianočnú všu? No, fuj.“
„Nie vša. Omša. To sa ľudia stretávajú v kostole a modlia sa,“ vysvetlila mu Anjelka.
„Aha. Takže ten František nemal vši?“
„Nie.“
„A blchy?“
„Nie!“
„Tak to áno. A čo je to tá hviezda s chvostom?“ vyzvedal ďalej škriatok.
„To je kométa. Tá jasná hviezda, ktorá ukázala ľuďom cestu k malému Ježiškovi. Tú umiestnime priamo nad betlehem.“
