Deti v šiestej triede čakal po polročnom vysvedčení šok! Ich milovaná pani odišla zo školy a nahradila ju nová učiteľka. Už nebola mladá a pekná ako tá predchádzajúca, ale stará a škaredá. S ňou si nezahrajú vybíjanú a nepôjdu ani na výlet do hôr. „ Vyzerá ako čarodejnica! Videli ste to jej znamienko na nos? Fúúúj! Bude robiť bububu!“ kričal Jurko na celú triedu, po tom ako nová pani učiteľka odišla z prvej hodiny. Nikomu sa nepáčila. Nikto ju nechcel.
Na všetkých jej ďalších hodinách sedeli žiaci ticho, takmer bez pohybu, nehlásili sa, nechceli odpovedať, pozerali do okna a novú pani učiteľku úplne ignorovali. Darmo sa s nimi snažila učiteľka skamarátiť, nedalo sa. Nikto jej o sebe nechcel nič prezradiť. Dokonca im doniesla aj čokoládky, no oni ich nechceli. Nechali ich ležať na stole ani sa ich nedotkli. Chceli späť svoju predchádzajúcu učiteľku!
V jedno mrazivé pondelňajšie ráno Julka zaspala do školy. Všetci žiaci už boli v triedach len pred vchodom sa rozprávala nová učiteľka s pani zástupkyňou. „Tak som sa naplakala! Oni ma nechcú. Nemajú ma radi. Neviem ako sa mám s nimi skamarátiť. Učiť v takej triede je hrozné. Nevyrušujú, nepapuľujú, a predsa mi každým dňom dávajú najavo, že ma nechcú.“
Pani učiteľka sa rozplakala a Julku to zamrzelo. Prekĺzla pomedzi dvere dovnútra a v triede všetko povedala spolužiakom. Zahanbili sa. Mali jej dať šancu. „ Počúvajte,“ začal Jurko. „ Zajtra má meniny! Necháme jej upiecť tortu. Ty Julka si to vezmeš na starosť! Tvoja mama je cukrárka. Všetci sa na ňu poskladáme.“ Na druhý deň čakalo pani učiteľku v triede prekvapenie. Torta! Neverila vlastným očiam.
Nikto posledné týždne nespomenul, ale od toho dňa sa všetci správali ináč. Pani učiteľka usporiadala malý večierok, na ktorom sa deti s ňou bližšie spoznali. Smiali sa a vtipkovali. Deti pochopili, že sa mýlili že jej krivdili a tešili sa z toho, že dostali takú super učiteľku. Mohli dopadnúť omnoho hrošie. Mohla prísť skutočná bosorka. A veru, niekedy by si takú bosorku aj za svoje správanie zaslúžili.
