V hlbokom lese žilo dvanásť malých škriatkov, ktorí mali každý svoje vlastné špeciálne schopnosti. Niektorí vedeli rozprávať so zvieratkami, iní mali dar vytvárať krásne kvety a niektorí dokázali nájsť skryté miesta, ktoré nikto iný nevidel. Títo škriatkovia boli veľmi šikovní a známi svojou múdrosťou, ale najväčším tajomstvom ich života bol poklad, ktorý ukrývali.
Legenda hovorila, že dávno predtým ukryl jeden z ich predkov vzácny poklad niekde v lese. Poklad bol chránený kúzlami a len tí, ktorí boli statoční a spravodliví, ho mohli nájsť.
Jedného dňa sa rozhodli, že poklad nájdu. Škriatkovia sa stretli na tajnom mieste v lese a začali plánovať.
„Musíme byť opatrní,“ povedal najstarší škriatok menom Branko. „Poklad je chránený a musíme byť jednotní.“
Každý zo škriatkov prispel svojou schopnosťou. Prvý škriatok, Tomáš, ktorý vedel hovoriť so zvieratkami, poslal sovu, aby hľadala stopy. Druhá škriatka, Alžbeta, vytvorila krásne kvety, ktoré otvorili skrytú cestu cez hustý les.
Po niekoľkých dňoch hľadania sa škriatkovia dostali k starému stromu. Keď sa postavili pred neho, všetci cítili, že sú na správnom mieste.
„Poklad je tu,“ povedal Branko, „ale musíme byť spolu a nikdy sa nevzdať.“
Spoločne otvorili starý strom a našli truhlicu plnú zlatých mincí, drahokamov a starých kníh plných múdrosti. Poklad však nebol len o zlate. Kľúčovým pokladom bola kniha, ktorá obsahovala tajomstvá lesa a jeho ochrany.
„Tento poklad nám ukazuje, že najsilnejšia vec je naše priateľstvo a múdrosť, ktorú máme,“ povedal Branko. A tak sa škriatkovia rozhodli, že poklad si ponechajú len ako symbol svojej jednoty a lásky k prírode.
Až do konca svojich dní strážili tieto tajomstvá lesa a pomáhali všetkým, ktorí potrebovali ich pomoc.omstvá lesa a pomáhali všetkým, ktorí potrebovali ich pomoc.
