Na štvrtý deň lyžiarskeho výcviku zvieratiek sa uskutočnili preteky. Tie vyhral medvedík. Bol jednoznačne najrýchlejší. Rútil sa dole kopcom ako kométa. Zvieratká ho za jeho odvahu obdivovali a víťazstvo mu priali. Teda až do chvíle, kým medvedík nezostal pyšný a namyslený.
Čítať ďalej →
Na tretí deň ráno sa zvieratká zase stretli ráno pri raňajkách. Všetci okrem zajka. Kde je ten malý bojko? Pýtali sa všetci. Veru zajko sa veľmi bál. Včera mu lyžovanie príliš nešlo. Padal zo zvieratiek najčastejšie a ostatní sa mu za to veľmi smiali. A dnes zrazu nebol na raňajkách!
Čítať ďalej →
Ráno zvieratká zobudilo slniečko. Mnohé boli hore už dávno pred tým ako mali vstávať. Napríklad taká líška! To vám bola parádnica!
Čítať ďalej →
Tak ako zvieratká chodia do školy ako my deti, tak chodia aj na lyžiarske výcviky, kde sa učia lyžovať. Práve na takýto výcvik mali práve dnes odísť zvieratká z nášho lesíka. Celé týždne sa poriadne pripravovali. Rodičia zháňali lyže, lyžiarky, otepľovačky, rukavice, čiapky, poriadne ruksaky a pritom svojich malých stále upozorňovali. Dávaj pozor! Nejazdi rýchlo! Maj na hlave prilbu! Počúvaj inštruktora! Malé zvieratká sa už nemohli dočkať toho, ako budú na svahu.
Čítať ďalej →Zuzka si vykračovala nahnevaná po ceste zo školy. Test z matematiky pokazila! Určite schytá guľu a dostane zaracha. Kopala do všetkého, čo jej prišlo do cesty a kopla aj do niečoho mosadzného na zemi. Čo je to? Hodinky? Na prvý pohľad to naozaj vyzeralo ako hodinky. Také tie starodávne na retiazke. Ciferník tam bol však nejaký iný. Skúsila natiahnuť. Zrazu sa okolo nej všetko začalo rýchlo meniť. Čo to je? V jednej chvíli bolo poludnie a zrazu bola noc. Posunulo ju to späť o niekoľko hodín.
Čítať ďalej →Kráľ z ríše rozprávok mohol byť spokojný. Skoro všetky čarovné predmety už boli naspäť na hrade. Chýbala už len Kniha kúziel. Kráľ s netrpezlivosťou čakal na sluhu, kedy mu ju prinesie. Sluha však nechodil. Kniha bola totiž u Táni a bolo ťažko sa k nej dostať.
Čítať ďalej →Kráľ Matej bol už dlhé mesiace vo vojne so susedným kráľom Ignácom. Koniec vojny bol v nedohľadne a kráľ Matej videl, že ak sa vojna rýchlo neskonči, tak ju prehrá. Vojaci už boli unavení, každý sa chcel vrátiť domov. Kráľ Matej sa zamýšľal, ako vojnu skončiť. Keď to nejde silou, musí ísť na to rozumom.
Čítať ďalej →Princezná Hedviga bola nešťastná. Už dávno jej zomreli obaja rodičia a ona sama sa starala o celý svoj majetok i o hrad. Žila si v pokoji až dovtedy, čo sa k hraniciam jej panstva nepriblížili Turci. O Turkoch už počula. Boli to nemilosrdní a krutí bojovníci. Zabíjali obyvateľov, ženy i deti brali do otroctva, ničili, plienili i rabovali. Hedviga sa bála, že zle dopadne ona i všetci jej poddaní.
Čítať ďalej →Kráľ Johan mal krásnu a dobrú dcéru Barboru. Chcel ju už dlho vydať, no Barbora, sa vyhovárala. Bola zaľúbená do chudobného baníka, ktorého jej otec nechcel dovoliť. „Tvoj ženích len tak hocikto, musí preukázať nesmiernu odvahu a splniť to, čo by len tak niekto nezvládol. Vymysli, pre svojho nastávajúceho úlohu. Kto ju splní najlepšie, ten bude tvojim mužom.“
Čítať ďalej →Na hrade vládol zlý a prísny hradný pán František. Ten bol krutý k svojej rodine a hlavne k svojmu služobníctvu. Stačilo, aby slúžka rozbila hrnček a hneď ju zavrel do žalára na niekoľko mesiacov. Hoci od všetkých naokolo očakával poriadok, zodpovednosť a skromnosť, sám žil nepekným životom.
Čítať ďalej →