Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Edmund. Tento chlapec bol synom čarodejníka, a preto bol aj veľmi rozmaznaný. Všetko čo chcel, to musel mať. A keď nemal, tak začal kričať tak veľmi, že by ste si mysleli, že ho chcú zdrať z kože.
Čítať ďalej →Janka N.
Lov na bieleho jeleňa
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa pre to ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →O kýchajúcej ježibabe
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna ježibaba, ktorá sa volala Daria. Daria vyzerala ako všetky tie ježibaby, o ktorých ste čítali v rozprávkových knižkách. Mala dlhé čierne vlasy, veľký nos a na ňom bradavicu, na chrbte hrb a na hlave klobúk. Nebola však ako tie ostatné bosorky z rozprávok.
Čítať ďalej →Jankov starý kôň a zachránená princezná
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu – Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →Šialene smutný Buddy
Buddy miloval leto. Teda nevedel, čo to leto presne je, ale vedel, že je veľmi teplo a že býva dlho svetlo a že je Robko, jeho kamarát stále doma s ním. Chodili na dlhé prechádzky a dlho sa hrávali. No teraz pochopil že leto sa už zase skončili.
Čítať ďalej →Evkine vymyslené prázdniny
Evka mala školu veľmi rada a veľmi sa do nej tešila. Už v auguste mala všetko prichystané. Zošity, farbičky i vrecko na telesnú. A tešila sa aj vtedy, keď už chodili do školy. Na všetkých hodinách usilovne pracovala, a preto bola pani učiteľka prekvapená, keď na slovenčine Evička odmietla písať sloh.
Čítať ďalej →Princezná, čo nevedela skákať cez kozu
Vedeli ste, že aj princezné musia chodiť do školy? Veru musia. A učia sa tam všetko to isté, čo aj my. Aj matematiku, aj geografiu, aj dejepis, ba majú aj telesnú. A práve s telesnou mala veľký problém princezná Zara. Princezná Zara bola veľmi milá a dobrá princezná. Vedela pekne spievať, kresliť , poznala vlajky všetkých štátov a dejiny svojich predkov. No nevedela skákať cez kozu.
Raz, dva, tri! Hop! Zase sa jej to nepodarilo! Princezná bola najskôr nahnevaná, potom nešťastná a nakoniec sa toho začala báť. Veľmi často sa totiž stalo, že sa pri odraze zamotala do vlečky svojich šiat a spadla. Udrela si nohu i ruku.
„ Joj, aké som len nemehlo. Bola som sa pozrieť na dievčatá, ktoré nie sú princeznami a tie tú kozu preskočia ako nič! Odrazia sa, skočia! Také ladné pohyby! A ja? Ako slonica!“ žalovala sa princezná Zara svojej pestúnke. „ Jój, moja drahá, nie ste ako slonica. Problém bude niekde inde. Nechajte ma, nech nad tým porozmýšľam.“
A tak pestúnka rozmýšľala a potom sa zavrela do svojej kutice a nevychádzala odtiaľ pár dni a keď konečne vyšla, priniesla princeznej Zare darček! Princezná ho otvorila a neverila vlastným očiam. Šaty? Ale takých ma predsa plné skrine! „ No len si ich pozrite, princezná. A vyskúšajte! Také ešte nemáte “
Princezná si ich vyskúšala a veru uznala, také šaty ešte nemala! Bol to vlastne úbor na cvičenie. S ním sa bude na telesnej cvičiť jedna radosť! A veru aj mala pravdu. Kozu preskočila ako nič!
Najkrajšia nástenka
Pani riaditeľka vyhlásila na začiatku školského roka súťaž. Ktorá trieda bude mať najkrajšiu nástenku, tá pôjde za odmenu v októbri na výlet do planetária. Ďalekohľadom budú pozorovať hviezdy a planéty a užijú si veľa zábavy. Monika bola nástenkárkou v 6.C a keď sa dopočula o súťaži, chcela veľmi vyhrať.
Chcela, aby tá jej nástenka bola najkrajšia a chcela, aby jej spolužiaci mohli ísť do planetária vďaka nej. V triede nebola veľmi obľúbená a spolužiaci sa s ňou veľmi často nerozprávali, preto verila, že keď pre nich túto súťaž vyhrá, začnú ju mať radi.
Monika celé dni plánovala, kreslila, vystrihovala. Nemala čas na školu ani na učenie a nikto jej s tým nepomohol. Ba dokonca čo sa stalo! Keď prišli chlapci z telesnej na jej nakreslené obrázky pohádzali mokré uteráky! Obrázky na ktorých pracovala celé dni boli zničené! A navyše… V 6.B mali nástenku hotovú! A aká bola krásna! Určite vyhrajú! Monika, sklamaná a nahnevaná, ostala deň pred vyhodnotením súťaže v škole dlhšie.
Vkradla sa do triedy 6.B, postŕhala obrázky z triedy a zničila ich! Tak a teraz nevyhrajú! A veru sa tak aj stalo. Riaditeľka nakoniec určila za najkrajšiu nástenku tú Monikinu a trieda 6.C mala ísť na výlet. Spolužiaci začali mať Moniku zrazu radi a každý sa s ňou chcel kamarátiť. Monika však nemala radosť a trápilo ju svedomie.
A tak sa k svojmu činu priznala a oľutovala ho. Vysvetlila, že len chcela, aby ju ostatní mali radi a bola zmierená s tým, že teraz, už sa s ňou opäť nebude chcieť nikto kamarátiť. Lenže spolužiaci z 6.C i žiaci z 6.B, ba dokonca i pani riaditeľka jej odpustili. A na výlet do planetária išli všetci spolu.
O koníkovi pred školou
Jurko je chlapec z dediny. Ba ani nie tak z dediny ako z lazu. Všetky deti bývajú blízko pri škole, len on chudák, býva ďaleko. V septembri na stúpil do prvého ročníka a hoci sa aj tešil, niečo ho trápilo.
Čítať ďalej →O sestrách, ktoré stále zaspávali do školy
Škola sa začala a deti si museli zvyknúť na to, že už nie sú prázdniny a že nielenže treba chodiť skoro spávať, ale je treba aj skoro ráno vstať. A práve s týmto mala veľký problém Lucka z 3.C. Nech robila, čo robila, ráno vždy zaspala. Ona a aj jej staršia sestra Nina, ktorá už chodila do 9.A.
Čítať ďalej →