V malej dedinke žil chlapec menom Marek, ktorý miloval zmrzlinu viac než čokoľvek iné na svete. Každý deň chodil do cukrárne a vyberal si inú príchuť – čokoládovú, vanilkovú, jahodovú, ale aj neobvyklé ako levanduľovú alebo medovú.
Jedného horúceho letného popoludnia dostal Marek chuť na všetky svoje obľúbené príchute naraz. V cukrárni si objednal obrovskú porciu zmrzliny so všetkými možnými príchuťami, aké len mali. S radosťou a nadšením začal jesť, ale čoskoro sa mu začalo robiť nevoľno. Jeho bruško začalo bolieť a Marek si uvedomil, že sa prejedol.
„Ach nie, čo som to spravil?“ povedal si smutne.
Zrazu sa pred ním objavila malá víla s trblietavými krídlami.
„Marek,“ povedala, „tvoja láska k zmrzline je veľká, ale všetkého veľa škodí. Musíš sa naučiť, že aj obľúbené veci treba užívať s mierou.“
Víla mávla rukou a v tom okamihu sa Marekovo bruško začalo pomaly upokojovať.
„Naučím sa to,“ prisľúbil.
Nasledujúce dni Marek jedol zmrzlinu, ale už len po troške a vychutnával si každú lyžičku. Zistil, že keď ju jedáva s mierou, chutí ešte lepšie.
A tak sa Marek naučil, že radosť z vecí v živote neprichádza z ich množstva, ale z toho, ako si ich vážime a užívame.
Odvtedy Marek už nikdy nezjedol príliš veľa zmrzliny, ale stále si ju rád doprial – s úsmevom a rozvahou.
