Na lodi „Divoká vlna“ žil malý pirát Filip so svojím otcom, kapitánom Šablom. Otec bol tvrdý a drsný pirát, ktorý chcel, aby Filip nasledoval jeho kroky – učil sa bojovať, kradnúť poklady a byť odvážnym moreplavcom.
„Filip, jedného dňa budeš najstrašnejší pirát na mori!“ hromžil kapitán. „Musíš sa naučiť šermovať so šabľou a kričať na nepriateľov!“
Lenže Filip mal úplne iný sen. Tajne si spieval a sníval, že raz bude slávny spevák, ktorého budú ľudia milovať nielen pre odvahu, ale pre jeho hudbu.
Jedného dňa kapitán objavil, že Filip sa počas večera vytratil a hrával na malú flautu a spieval piesne. Nahneval sa a povedal:
„Hudba nie je pre pirátov! Musíš byť tvrdý ako skala!“
Filip však nechcel zmeniť svoj sen. Rozhodol sa utiecť a nájsť miesto, kde môže slobodne spievať.
Nocou sa tajne odkradol z lode a vydal sa do neznámeho prístavu, kde sa konal veľký festival hudby. Tam stretol múdreho starčeka, ktorý mu povedal:
„Skutočná odvaha nie je v boji, ale v tom, že nasleduješ svoje srdce.“
Filip si uvedomil, že nemusí byť pirát podľa otca, aby bol šťastný.
Keď sa vrátil na loď, našiel otca, ktorý sa zmenil – už viac nekričal, ale počúval.
„Spievaj, Filip,“ povedal kapitán. „Ukáž nám, čo je skutočné bohatstvo.“
Odvtedy sa na „Divokej vlne“ nielen bojovalo, ale aj spievalo. Filipove piesne spájali posádku a dávali im silu.
A aj keď bol pirát, bol najšťastnejší pirát srdcom – pirát, ktorý spieval.
