Kedysi, pradávno slúžila u jedného zlého a chamtivého sedliaka chudobná dievčina menom Elenka. Jej lakomý pán ju nechal robiť všetku prácu, aby nemusel platiť ďalších ľudí. Elenka bola sirota, musela teda znášať všetko, čo si na ňu sedliak alebo sedliačka vymysleli. Starala sa o dobytok, upratovala v dome, skrátka robila, čo jej prikázali.
Raz večer vošla do maštale, aby podojila kravy ako obvykle. Vtom začula zvláštny zvuk a všimla si, že sa niečo plazí v kúte. Pristúpila bližšie a uvidela hada so zlatou korunkou na hlave. Po počiatočnom šoku si všimla, že had pozerá na vedro mlieka.
„Ty asi máš smäd, že?“ povedala a naklonila k nemu vedro. Had sa priplazil k vedru a začal piť. Mal asi obrovský smäd, pretože pil toľko, čo sa snáď ani do hada nemohlo zmestiť. Elenka bola rada, že smädnému hadovi pomohla, aj keď mala strach, že dostane vynadané. Gazdinka si vždy starostlivo strážila množstvo mlieka. Ale stala sa zvláštna vec. Vo vedre bolo dokonca viac mlieka než obvykle! Dokonca aj prísna gazdinka sa spokojne usmievala, keď Elenka priniesla mlieko.
Odvtedy sa had s korunkou plazil do chlieva každý večer aj každé ráno. Elenka mu zakaždým dala napiť mlieka a nejakým zázračným kúzlom sa všetko, čo hadí kráľ odpil, vo vedre znovu objavilo a ešte k tomu niečo navyše. Takto to chodilo niekoľko rokov a Elenka medzitým rástla do krásy. Keď dosiahla plnoletosť, stretla v dedine veľmi milého chlapca Jurka, ktorý sa do nej zamiloval. A konala sa svadba. Počas svadobnej hostiny sa zrazu z ničoho nič priplazil k neveste Elenke hadí kráľ. Zhodil pred ňou zo svojej hlavy svoju zlatú korunku a odplazil sa preč.
Elenka si dala korunku hadieho kráľa do mešca na peniaze a v tej chvíli sa prejavilo ďalšie kúzlo hadieho kráľa. Všetky vynaložené peniaze sa vždy vo vrecku znovu objavili a s nimi aj niečo navyše. Elenka síce od detstva tvrdo pracovala a veľa lásky nepoznala, ale odteraz ju nedostatok peňazí netrápil a láskou ju zahrňoval jej manžel Jurko a neskôr aj ich deti.
