Za siedmimi horami a siedmimi riekami, na vysokom vrcholku v honosnom zámku, žila princezná tak krásna, že sa o jej pôvabnej tvári šepkalo po celom kráľovstve.
Jej komnata bola zvláštna – mala dvanásť okien, a čím ďalej princezná postupovala od prvého k poslednému, tým ďalej dohliadla. Z dvanásteho videla celú svoju ríšu – od horských vrcholkov, až po najskrytejšie kúty pod zemou.
Princezná bola múdra a prefíkaná a nehodlala sa vydať za nikoho, kto by nepreukázal dôvtip. Preto vyhlásila, že jej mužom sa stane len ten, kto sa pred ňou dokáže skryť tak dobre, aby ho ani z dvanásteho okna neobjavila. Kto zlyhá, bude na sedem rokov vykázaný z kráľovstva.
Správa o tejto výzve sa rozšírila široko-ďaleko a mnohí urodzení nápadníci sa snažili uspieť, ale márne. A princezná sa tým celkom bavila, pretože do vydaja sa nijako nehnala.
Jedného dňa do kráľovstva zavítali traja bratia, ktorí sa rozhodli skúsiť svoje šťastie.
Najstarší sa schoval do jamy, ale princezná ho zbadala už z prvého okna. Prostredného brata odhalila rovnako ľahko, keď sa ukryl do pivnice zámku. Obaja boli vyhnaní.
Potom pred princeznú predstúpil najmladší brat, pohľadný a bystrý mládenec menom Peter, a prosil o tri pokusy. „Keď ma aj tretíkrát nájdeš, navždy odídem,“ sľúbil. Princezná súhlasila – ten mládenec jej bol sympatický, ale vedela, že aj tak neuspeje.
Mládenec dlho premýšľal, ale žiadna skrýša mu nepripadala dosť dobrá. Vzal teda pušku a vydal sa do lesa na lov, aby si vyčistil myšlienky. Zdvihol pušku k ramenu a zamieril na havrana, ale než stihol vystreliť, havran zakričal:
„Nestrieľaj! Ešte ti budem užitočný.“
Peter teda nechal havrana na pokoji.
Šiel ďalej a v jazere zahliadol rybu. Znovu zdvihol pušku, ale ryba na neho zavolala:
„Nestrieľaj! Raz ti pomôžem.“
A tak ju nechal plávať.
Na lesnej ceste stretol krívajúcu líšku. Namieril na ňu, ale líška úpenlivo prosila:
„Nestrieľaj! Namiesto toho mi vytiahni tŕň z labky.“
Mládenec jej pomohol a líška mu za to sľúbila, že keď bude v núdzi, príde mu na pomoc.
Deň sa chýlil ku koncu a on stále nemal žiadnu skrýšu. Spomenul si teda na havrana a zavolal ho. Vták mu priniesol vajíčko, rozlomil ho, mládenca schoval dovnútra a zase škrupiny spojil. Potom vajce odniesol do hniezda a posadil sa naň.
Druhého dňa princezná začala hľadať. Nakukovala z prvého okna – nič. Z druhého – stále nič. Pristúpila k tretiemu, štvrtému, piatemu… Až z jedenásteho okna zahliadla niečo podozrivé v havranom hniezde. Ihneď prikázala vajce rozbiť a mládenca odhalila.
Pre druhý pokus skúsil Peter poprosiť o skrýšu rybu. Tá ho schovala vo svojom brušku a ponorila sa na dno jazera. Princezná tentokrát musela dôjsť až k dvanástemu oknu, aby ho objavila. „Už ti zostáva len jeden pokus,“ varovala ho.
Mládenec sa v zúfalstve obrátil na líšku. Tá sa ponorila do lesnej studničky, a keď sa vynorila, bol z nej urodzený kupec. „Teraz sa ponor ty,“ vyzvala mládenca. Ten ju poslúchol – a v okamihu sa premenil na rozkošné morča.
Kupec sa s morčaťom vydal do mesta a zanedlho sa o ňom dopočula aj princezná. Keď zbadala hebkého tvora, zatúžila ho mať a ihneď ho kúpila. Líška-kupec sa k mládencovi naklonila a zašepkala mu: „Keď sa pôjde princezná pozerať z okien, schovaj sa pod jej vrkoč.“
Princezná opäť začala hľadať. Z prvého okna nič. Z druhého nič. A tak to šlo ďalej, až všetkých jedenásť okien bolo zatvorených. Rozochvene došla k poslednému, ale márne sa rozhliadala. S odporom okno zabuchla a vtom ucítila, ako sa jej pod vrkočom niečo pohlo.
Chytila malé morča, hodila ním o zem a vykríkla:
„Strať sa mi z očí!“
Mládenec bežal k studničke, ponoril sa do nej a vrátil sa do svojej podoby. Líška sa na neho usmiala a s prianím šťastia odbehla späť do lesa.
Vrátil sa na zámok a princezná, hoci trochu rozladená, musela uznať, že splnil jej podmienky. A čo viac – páčil sa jej. Tak sa konala veľká svadba a oslavovalo sa sedem dní a sedem nocí. O tom, ako sa schoval, však princeznej nikdy nepovedal – aj tak by mu to neverila.
Princezná pochopila, že si svojimi rozmarami takmer pokazila šťastie, a stala sa uvážlivou mladou dámou a múdrou kráľovnou. Mladý Peter s láskavým srdcom bol dobrým manželom aj kráľom. A tak spolu žili šťastne až do smrti.
