Kedysi v malej, no za to prekrásnej krajine žil kráľ so svojou kráľovnou. Kráľovná mala problém otehotnieť, no napokon sa im nejakým šťastím či zázrakom dieťatko predsa podarilo a jednej zimnej noci za splnu mesiaca priviedla kráľovná na svet dcérku. Pomenovali ju Jasmínka.
Dcérka pekne rástla a robila im veľkú radosť. Avšak jedného dňa ťažko ochorela a rodičia sa veľmi zľakli, či im ich vytúžená dcérka nezomrie. Kráľ dal vyhlásiť, že ktokoľvek vie pomôcť jej dcére, tak nech dôjde do kráľovstva a ponúkne aj slušnú odmenu.
Veru prestriedalo sa pri ich dcérke veľa vychýrených doktorov, no nik nedokázal pomôcť. Kráľ s kráľovnou už strácali nádej, keď prišla do kráľovstva jedna stará čarodejka. Tá si dievčatko prezrela a riekla: „Vaša dcérka čoskoro zomrie. Viem však pomôcť, no bude to čosi stáť. Zachránim jej život, avšak vymením jej život za život jej dieťaťa. Dcérka vám bude žiť, no nikdy nebude môcť mať dieťa.“ Matka váhala, pretože sama vedela, aké to je, keď nemôžete mať dieťatko. No prišla by tak aj o to svoje, a tak čarodejke prikázali, aby kúzlo vykonala.
A ako povedala, tak sa stalo. Dcérka vyzdravela a vyrástla na krásnu, mladú dámu. A nakoľko Jasmína bola naozaj krásna, tak sa za ňou obracal nejeden princ. Aj na plese stretla jedného z neďalekého kráľovstva a očaril ju tak, že si ho vzala za muža. Z princa sa stal kráľ a kráľovná Jasmína žila na jeho zámku s ním. Mali sa prekrásne, no zažiadalo sa im malého synčeka alebo dcérky, ktorý by raz vládu po nich prevzali.
No akokoľvek sa snažili, Jasmína nemohla počať dieťa princovi. Vyskúšala všeljaké byliny od báb, oslovila všetkých doktorov po okolitých krajinách, no nešťastná si nevedela rady. Všetko sa však zmenilo jedného dňa, keď išli navštíviť jej rodičov do kráľovského zámku a Jasmína sa sťažovala jej matke, ako sa im nedarí ich potomok. „Dcérka, my sme ti to nikdy nepovedali. Ale máš právo to vedieť a dúfam, že sa nepohneváš. Keď si bola ešte dieťa, ťažko si ochorela a jedna čarodejka ťa vyliečila. Nik iný to nedokázal. No ako dôsledok nikdy nebudeš mať dieťa,“ priznala sa matka.
Jasmína vybehla v smútku zo zámku až do ďalekého lesa, kde si sadla k potoku a oplakávala svoj osud. Chápala, že rodičia zachránili jej život, no krivdilo sa jej, že preto nikdy nebude mať dieťa s mužom, ktorého miluje. A tu ju takú uplakanú stretla jedna starenka. „Dobrý deň dievča, čo sa vám stalo, že tak plačete?“ prihovorila sa starenka Jasmínke a tá jej vyrozprávala príbeh, ktorý sa dozvedela od svojej mami. „Viem vám pomôcť, tiež som čarodejka. Avšak kúzlo nejde zrušiť. No dokážem ho pozmeniť. A to tak, že sa vám narodí dieťa – zdravé a krásne, no jeho život zruší nanešťastie ten váš. Inej možnosti niet,“ riekla starenka a Jasmína po premýšľaní starenkinu ponuku prijala.
Nikto o tom nevedel a čoskoro Jasmínka naozaj otehotnela. Tešilo sa celé kráľovstvo a aj samotná Jasmínka, ktorá konečne v brušku nosila to najcennejšie, čo jej život a láska mohli dať. Neľutovala svoje rozhodnutie a tešila sa, kedy privedie na svet svoje dieťatko. Aj kráľ sa veľmi tešil na ich dieťa a o Jasmínku sa staral až do noci, kedy sa ich dieťa už pýtalo na svet. Tú noc Jasmínka porodila prekrásneho chlapčeka. Chytila ho za malú rúčku a riekla: „Ty budeš nádejou pre tento svet tak, ako ja som mala nádej v teba,“ riekla a vtedy zatvorila oči. Krajina oplakávala kráľovninu smrť, no z princa, ktorý sa im narodil, bol naozaj krásny a milý muž, ktorý bol tým najlepším vládcom ich krajiny.
