Kedysi dávno, v malej a skromnej chalupe, žil jeden starček. Nažíval si osamote – žena mu zomrela už pár rokov dozadu, deti nemali – a jediné, čím si pomaly privyrábal, bolo pestovanie zeleniny. Bol však sklamaný, pretože tento rok sa mu príliš nedarilo. Vonku panovali suchá, a tak mu toho veľa povysychalo, aj zver mu prišla čosi požrať, a zo zvyšku, čo predal, mu ostalo akurát tak na teplý kožuch na zimu a na kúsok jedla.
Starček sám nevedel, ako túto zimu prežije. Ešte stále nemal zaobstarané drevo, jeho strecha na chalupe bola miestami deravá a žiadala si opravu, a keďže úrodu predal, nič mu neostalo. Preto si povedal, že nebude predsa sedieť doma a ľutovať sa, ale pôjde si pozháňať nejakú prácu, aby si ešte do zimy čosi privyrobil. Ani nemusel ísť ďaleko – gazda oproti chodil do lesa rúbať drevo a potreboval pomocníka.
V predstave, že by mohol čosi zarobiť, starček úplne zabudol, že už nie je taký mladý ako kedysi. No napriek tomu sa vybral do lesa, snažil sa sťať pár stromov a naložiť ich na voz, no rýchlo sa unavil a jeho chrbát ho bolel a pálil. Neďaleko zbadal malý peň, a tak sa naň posadil, aby si oddýchol. Zadíval sa do vysokej trávy a premýšľal, čo teraz urobí, aby prežil, keď sa mu zrazu v tráve zjavili malinké stvorenia.
Myslel si, že blúzni, keď sa jedno z nich prihovorilo:
„Dobrý deň, dobrý muž, my sme škriatkovia šťastia a pomáhame dobrým ľuďom. Ukážeme sa iba tým, ktorí nás naozaj potrebujú.“
„Ako to, že tu ste? Vari sa mi sníva?“ začudoval sa starček.
„Celý život si pracoval pilne a teraz potrebuješ pomoc. Preto si môžeš zaželať tri želania,“ riekol škriatok so zelenou čiapočkou.
Starček bol prekvapený – tri želania? To je ako z rozprávky!
„No, ak inak nedáte… Chcem, aby som bol zase taký silný a zdravý, aby som vládal pracovať,“ zaželal si. Škriatok zatočil kúzelným štvorlístkom, ktorý držal v ruke – a naozaj, želanie sa splnilo! Starček sa postavil z pníka a chrbát mal ako nový. Hneď zdvihol kus dreva, ktorý pred chvíľou nevládal odniesť, a teraz bol ľahučký ako lístok.
„No vy ste veru ozajstní škriatkovia! Ako ďalšie si prajem, aby bola moja chalupa ako nová – s opravenou strechou, mohutnými dverami a okenicami, ktoré udržia teplúčko. A nech je tam nová piecka aj podlaha, aby som sa netrápil opravami.“ Škriatok opäť zatočil štvorlístkom.
„Chalupa bude presne taká, akú si si želal. A teraz tvoje posledné želanie,“ povedal.
„Želám si, aby som mal od dnešného dňa každý rok toľko úrody, že by nakŕmila celú dedinu.“ Škriatok mu splnil aj toto želanie – a potom zmizol.
Starček dokončil prácu v lese, za ktorú dostal dobre zaplatené, a vybral sa domov. A tam? Jeho chalupa bola naozaj novučičká, presne ako si prial. Od toho dňa už nikdy nepocítil strach, hlad ani chudobu.
